Najstarším svedectvom o mučeníctve svätca, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 8. júna, je oslavná reč Gregora Nysského z konca 4. storočia. Autorom ďalšieho diela, zbierky Teodorových zázrakov, ktoré vzniklo približne o sto rokov neskôr, je kňaz Chrysippos z Jeruzalema. Neskoršie byzantské texty sú bohatšie na legendárne prvky.
Svätý Teodor sa narodil koncom 3. storočia. Pramene sa nezhodujú v riešení dilemy, či pochádzal z Arménska alebo zo Sýrie. V mladosti bol vojakom v Amasii v maloázijskom Ponte. V čase prenasledovania kresťanov za spolucisárov Maximiána Galeria a Maximina Daiu (305 – 313) mali podľa nariadenia všetci obetovať modlám.
Teodor sa netajil tým, že je kresťanom, a verejne vyznával vieru nielen slovami. Pre svoj postoj bol predvedený pred súd. Tam vyhlásil, že sa bude klaňať jedine pravému Bohu a Kráľovi kráľov a že pre neho obetuje aj svoj život. Sudcovia sa dohodli, že mladému mužovi dajú niekoľko dní na rozmyslenie.
Počas nasledujúcich dní si svätý Teodor vyprosoval v modlitbe potrebnú silu a vytrvalosť vo viere. Povzbudzoval tiež ostatných väzňov a poukazoval na nezmyselnosť viery v bohyňu Cybélu, ktorú pohania uctievali nemravnými tancami. Teodora to iritovalo až do takej miery, že jej chrám podpálil. Na súde sa k svojim skutkom priznal a vyhlásil, že radšej zomrie, než by zaprel Krista. Bol teda kruto mučený železnými hrebeňmi a následne odsúdený na smrť upálením. Obhorené ostatky jeho tela potom pochovala zbožná kresťanka Eusebia. Na mieste hrobu mučeníka Teodora bol neskôr vystavaný chrám. V 12. storočí jeho ostatky preniesli do Brindisi, jeho hlavu uložili v chráme v talianskom Gaete. Ostatky svätcovho ramena sa od 14. storočia nachádzajú v pražskom Chráme svätého Víta.
V deň pamiatky svätého Teodora mal nad jeho hrobom už spomenutú oslavnú reč svätý Gregor Nysský. Ospevoval v nej, ako bola krajina na príhovor svätého Teodora uchránená od vpádu divokých Skýtov, a tiež uviedol, že na príhovor svätého mučeníka ustupovali zlí duchovia a mnoho ľudí bolo uzdravených.
