Do programu Bratislavských Hanusovych dní, ktoré odštartujú vo štvrtok 12. júna a potrvajú do nedele 15. júna, sa aktívne zapoja aj redaktori nášho portálu DoKostola.sk. S ich hlavným organizátorom Jurajom Šústom sme sa porozprávali o ich cieli, hosťoch, problémoch i celkovom význame.
Človek dnes nemusí urobiť ani krok a dostane sa k svetovým rečníkom. Zopár klikmi počuje dnešné proroctvá, YouTube je plný prvotriednych prednášok, inšpiratívnych svedectiev. Prečo teda sa človek má dnes postaviť a dokráčať na Bratislavské Hanusove dni (BHD)?
Festivaly či púte ponúkajú zážitok komunity. Je nás medzi kresťanmi viac, ktorých spája intelektuálny záujem o svet, ktorí chcú viere lepšie rozumieť, ktorí chcú premýšľať o spoločenských, kultúrnych aj náboženských výzvach v rámcoch klasickej filozofie či teológie, ktorí sú zvedaví na hľadanie pravdy naprieč ideovými svetmi: konzervatívcami, liberálmi, katolíkmi, protestantmi aj sekulárnymi.
Naším cieľom však nie je nejaký synkretický ekumenizmus, ale práve úprimné hľadanie pravdy – to je spoločná báza, z ktorej vychádzame. Zážitok komunity vie vzpružiť, človek má príležitosť spoznať aj iných ľudí, s ktorými si má čo povedať…
A ako hovorí hlavný hosť tohto ročníka Fabrice Hadjadj, pri kresťanských rečiach vždy záleží aj na nositeľovi správy, nielen na samotnej správe, pretože nositeľ je znakom jej hodnovernosti. A to sa dá lepšie zistiť priamo na mieste ako cez záznam na YouTube.
Hanusove dni sa začali už minulý týždeň, keď vám bolo zamietnuté vyvesiť plagát s motívom z Rembrandtovho obrazu, ktorý zobrazoval kajúceho syna v otcovom náručí. Novozákonný výjav podčiarkovalo motto festivalu: „Zmierenie“. Toto zamietnutie mesta Bratislavy vyvolalo značnú rozhorčenosť v kresťanských kruhoch. No neostalo to iba pri ohŕňaní nosom nad woke a cancel culture dnešných progresívcov, ale priamo jeden z nich primátor Bratislavy Matúš Vallo vám osobne večer zatelefonoval. Čo vám povedal?
Toľko, že došlo k chybe zo strany pracovníka mesta, ktorý našu reklamu posudzoval, a že ho to mrzí. Ospravedlnenie sme prijali. Veríme, že mesto danú vyhlášku čím skôr zmení, aby sa takéto veci už nediali ani v iných prípadoch.
Nastalo teda zmierenie? Rembrandtov obraz sa síce nedostal na billboardy, ale môžeme povedať, že sa odohral v skutočnosti? Môžeme to považovať za začiatok festivalu?
S trochou preháňania prečo nie, môžeme.
Poďme teda k tohtoročným BHD. Prečo na ne prísť? Koho môžeme uvidieť?
Hlavný hosť tohto ročníka je Fabrice Hadjadj, spolu s Remim Braqom najznámejší francúzsky katolícky intelektuál. Hadjadj je však v mnohom iný ako Braque, ktorý je známy svojou rozsiahlou erudíciou v dejinách ideí a je prototypom klasického francúzskeho distingvovaného profesora.
Hadjadj je zaujímavý predovšetkým tým, že pristupuje ku klasickým myšlienkam novátorsky, je ako novodobý Augustín, ktorý sa nebojí kresťanstvom argumentovať proti filozofiám dneška a je v tom nekonvenčný, originálny, provokujúci. Hadjadj je takým básnikom kresťanskej filozofie.
Okrem Hadjadja je ďalším hlavným hosťom Zac Crippen, ktorý má na starosti medzinárodné vzťahy v modlitbovej aplikácii Hallow, čo je akýsi americký katolícky Netflix s množstvom prednášok, katechéz, modlitieb a kde vystupujú tí najprominentnejší z amerického katolicizmu ako biskup Barron a mnohí ďalší.
Crippen reprezentuje katolicizmus, ktorý popri tom francúzskom má rozhodne budúcnosť. Je ortodoxný, odmieta liberálne kresťanstvo, ale zároveň je svojimi formami na pulze dňa.
Každý z festivalových dní ponúkne minimálne päť podujatí. Môžem spomenúť napríklad slovenského neurovedca Petra Jedličku, ktorý do Bratislavy priletí v sobotu na otočku z Frankfurtu, aby mal prednášku o výzvach umelej inteligencie pre kresťanskú vieru, tak ako to naznačil súčasný pápež Lev XIV., alebo českého aktivistu proti tranzíciam Daniela Blacka.
No a samostatnou sekciou sú viaceré diskusie na témy zmierenia: katolíci a protestanti, konzervatívci a liberáli, vojna na Ukrajine, oslobodenie Slovenska v 1945…, ale aj diskusie, ktoré sa týkajú Nicejského koncilu a Druhého vatikánskeho koncilu. V diskusii o význame Nicey dnes bude mať zastúpenie aj portál Dokostola.sk, keď v nej vystúpi o. Rastislav Čižik a ty ju budeš moderovať.
Akú rolu hrá rozum pre veriaceho človeka? Ježiš Kristus nepovedal, že tvoja vedomosť alebo poznanie ťa spasí, ale že je to viera, ktorá ti zaručí večný život. Prečo sa teda oplatí premýšľať?
Pretože viera je svetlo, ktorým osvecuje rozum. Chcieť veriť, ale nechcieť poznať, je protirečenie. Človek je rozumový tvor, realitu vidíme nielen očami, ale v hlbšom zmysle ju môžeme uvidieť svojím rozumom, a to vtedy, keď prenikáme do podstaty vecí.
Bez rozumu by naša viera bola prinajlepšom individuálnym mysticizmom, častejšie skôr emočným subjektivizmom, prípadne fanatizmom či kvietizmom, ale nebolo by možné ju vyučovať a odovzdávať ďalej. Na to sú potrebné rozumové kategórie, pojmy, vďaka ktorým je viera zrozumiteľná v rôznych kultúrach aj historických epochách. Príkladom je Krédo, ktoré potvrdenie sa udialo práve na Nicejskom koncile pred 1700 rokmi.
Podobný festival na Slovensku nemá obdobu. Zdá sa, akoby Cirkvi ani katolíkom na osvecovaní rozumu príliš nezáležalo…
Takých festivalov celkovo nie je veľa. Sú rôzne formačné letné školy, akadémie, napríklad v Bratislave v júli bude výborná tomistická letná škola alebo vo Vyššom Brode zas Hovory o víře. To sú veľmi hodnotné projekty. Taktiež Kolégium Antona Neuwirtha robí viaceré zaujímavé vzdelávacie letné projekty.
Hanusove dni sú iné v tom, že nie sú zamerané na určitý konkrétny prúd v katolíckom myslení či tému v oblasti vzdelávania, ale že chcú formovať v správnom vzťahu k súčasnej kultúre. A to tým, že ponúkajú podujatia usilujúce sa o dialóg s predstaviteľmi iných svetonázorov, najmä tých, ktoré sú dominantné v súčasnej kultúre. A potom tým, že chcú riešiť práve problémy súčasnej kultúry. A nakoniec tým, že chcú ukázať šírku kresťanského myslenia od histórie cez umenie až po politiku. Týmto spôsobom chcú povzbudiť divákov, aby sa angažovali v spoločnosti a v kultúre, aby sa nestiahli do ulity, ale viedli dialóg s cieľom hľadať pravdu.
Myslím, že populárnejšie sú podujatia, ktoré sýtia zmysly, hudobné, divadelné, filmové… Tie intelektuálnejšie iba málokedy pritiahnu masy, lebo sú náročnejšie. S tým nič nenarobíme. Ale predsa snažíme sa do každého intelektuálneho podujatia dať aj hudobné vystúpenie a zážitok krásy. V Bratislave aj v Košiciach sa už vytvorilo zdravé jadro, ktoré na festival chodieva každoročne.
Otvárate témy, ktoré nie sú populárne. Zdá sa, že dnes sa väčšina ľudí chce kultúrnym vojnám vyhnúť. Vy napriek tomu na zápas nerezignujete. Akú stratégiu ste zvolili na tomto bojovom poli?
Nepovedal by som, že máme nejakú pasiu otvárať náročné témy. Ale práve preto, že to okolo nás iní nerobia, cítime, že je potrebné sa o to pokúsiť aspoň na našom festivale. Je za tým myšlienka, že práve katolicizmus – možno ešte užšie katolicizmus vychádzajúci z tomizmu – je vhodnou platformou, aby sa na jeho pôde stretli svetonázory, ktoré si navzájom protirečia.
Myslím si, že osobitná zodpovednosť katolíckych intelektuálov je, aby išli do tém, ktoré sú považované za nenávratne stratené v konflikte kultúrno-politických identít, a pokúšali sa o hľadanie pravdy, dobra, krásy… lebo v konečnom dôsledku sa ukáže, že o toto nám všetkým ide ako ľuďom, ak máme dobrú vôľu. A vtedy je šanca hľadať, ktoré prostriedky k pravde, dobru, kráse naozaj vedú a ktoré sa v kritickej reflexii ukážu ako slepá ulica.
Prenesme sa teraz na koniec festivalu. Keď všetko prejde, stres opadne. Podľa čoho zhodnotíte, že sa festival vydaril?
Keď budem vedieť, že aspoň na niektorých podujatiach sa podarilo hľadanie pravdy, ktoré bolo skutočným, niečím viac než iba rétorikou… Keď bude naplnená kapacita, no a keď bude za čo splatiť faktúry.
