V poslednom období sa objavuje čoraz viac hlasov, ktoré odpovedajú na túto otázku skôr kladne než opatrne. Nie sú to len deti a milovníci zvierat, ktorí si nevedia predstaviť nebo bez svojich domácich miláčikov, ale ozývajú sa aj hlasy teológov, napríklad morálneho teológa a environmentálneho etika z rakúskeho Linzu Michaela Rosenbergera.
Nebo plné zvierat?
Tí, ktorí zastávajú takýto názor, sa často odvolávajú na List svätého Pavla Rimanom, kde apoštol píše, že celé stvorenie stoná a čaká na oslobodenie z poroby skazy do slobody a slávy Božích detí (porov. Rim 8,21-22). Pripomínajú aj obraz z 11. kapitoly Knihy proroka Izaiáša, kde vlk žije v pokoji s baránkom, lev sa živí senom a deti sa bez obáv hrajú pri hadích dierach (porov. Iz 11,6-9).
Iní argumentujú predstavou, že nebo bez zvierat by bolo neúplné. Zvieratá predsa tvoria súčasť nášho života a nebo je miestom lásky. Traduje sa, že Martin Luther mal raz pri stole poznamenať, že jeho pes Tölpel s ním bude v nebi – narážal tým na jeho vernosť.
Ak sa teda pýtame, či zvieratá prídu do neba, ujasnime si najprv, čo kresťanská náuka pod nebom vlastne rozumie.
Nebo
V teológii znamená nebo trvalé, naplnené a radostné spoločenstvo s Bohom, ktorý je Trojica Osôb. Do takéhoto spoločenstva môže vstúpiť len osoba – bytosť obdarovaná rozumom, slobodnou vôľou a schopnosťou lásky. Z tohto hľadiska zvieratá nie sú osoby, čo by naznačovalo, že účasť na blaženosti neba im neprináleží.
To však nemusí znamenať, že naše spomienky a vzťahy k zvieratám sa vo večnosti vytratia. Nebudeme zavŕšení bez svojich životných príbehov. Aj dobré a krásne skúsenosti so zvieratami môžu byť svetlom, ktoré v nás už teraz prebleskuje ako malý náznak neba – a raz môžu byť súčasťou naplneného života v Bohu.
Bez zvierat?
S otázkou zvierat v nebi sa však spájajú viaceré problémy:
- Keď sa o tom hovorí, väčšinou máme na mysli psov či mačky – nie však napríklad komáre, červy či šváby. Kde by mala byť hranica medzi tými, ktorí „si nebo zaslúžia“, a tými ostatnými? A môžeme si vôbec predstaviť leva či hada v nebi bez ich prirodzeného prostredia a správania?
- Nebo znamená naplnenie. Možno však rozumne tvrdiť, že napríklad žaba alebo mucha, ktorú práve zožrala, môžu prejsť do nadčasovej dokonalosti?
- Pavlovo tvrdenie o celom stvorení v Liste Rimanom je tiež potrebné čítať pozorne: stvorenie zahŕňa aj rastliny, hviezdy, atómy či ľudské výtvory ako ponorky alebo mrakodrapy. Aj tie by potom mali byť v nebi? A Pavol dodáva, že oslobodenie sa deje „pre slávu Božích detí“.
- Na inom mieste apoštol Pavol zdôrazňuje, že „tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa“ (1 Kor 7,31). Ak má byť večnosť niečím viac než len predĺženou verziou pozemského sveta, nie všetky formy života musia mať miesto v Božej večnosti.
Kresťanské učenie zároveň hovorí, že len človek – ako Boží obraz – má priamo Bohom stvorenú a nesmrteľnú dušu (porov. KKC 366).
Nie teológov a dvojstupňová budúcnosť
Najvýznamnejší teológovia počnúc svätým Augustínom, pokračujúc svätým Tomášom Akvinským až po Hansa Ursa von Balthasara či pápeža Benedikta XVI. predstavu neba plného zvierat odmietali. Ak je nebo naplneným spoločenstvom lásky s Bohom, ktorý sám je láska, nevideli význam toho, aby sa na takomto spoločenstve podieľali zvieratá.
Hoci cirkevní učitelia predstavu zvierat v nebi na spôsob ľudí odmietali, nemali by sme zabúdať, že nádej kresťana ráta s dvojstupňovou budúcnosťou, Nehovoríme len o duši v nebi, ale aj o novom nebi a novej zemi (porov. Zjv 21,1). To znamená úplne obnovené stvorenie – presahujúce dnešnú realitu, ale zároveň s ňou späté.
Preto sa aj v teológii čoraz viac zdôrazňuje, že Boh nevykupuje človeka z rozpadávajúceho sa sveta na spôsob odvozu do neba, ale privádza všetko stvorenie k premene a definitívnej harmónii.
Keď teda premýšľame o zvieratách v nebi, tradičná kresťanská odpoveď znie:
- Nie v zmysle osobného večného života, ktorý je vyhradený človeku.
- Áno v zmysle obnovenej a premenenej skutočnosti, v ktorej Božia láska prenikne celé stvorenie.
Presnú podobu sa nikto namaľovať neodváži. No kresťanská viera nás vedie k presvedčeniu, že nič dobré sa u Boha nestratí.
Spracoval Rastislav Čižik.
