Tretie fatimské tajomstvo sa zrodilo 13. júla 1917 na poli v Cova da Iria. Panna Mária toho dňa ukázala Lucii, Františkovi a Hyacinte sériu symbolických obrazov a pripojila naliehavú výzvu kajať sa, modliť sa ruženec a zasvätiť Rusko svojmu Nepoškvrnenému Srdcu.
Podľa priania Panny Márie deti smeli hovoriť len o prvej a druhej časti. Tú tretiu si mali nechať v srdci, až kým Boh neurčí inak. Ubehli desaťročia. V roku 1943 sestra Lucia ťažko ochorela a z obavy, že by mohla zomrieť skôr, než tajomstvo odovzdá Cirkvi, zapísala ho na list papiera, zapečatila a odovzdala biskupovi z Leirie. Zásielku neskôr poslali do tajného archívu Svätého ofícia s poznámkou: „Otvoriť až po roku 1960.“
Pápež Ján XXIII. tajomstvo prečítal v auguste 1959, no rozhodol sa, že nie je čas na zverejnenie. Pavol VI. urobil to isté v marci 1965. Až 13. mája 1981, keď sa Ján Pavol II. spamätával z atentátu, v deň 64. výročia prvého zjavenia, si vyžiadal preklad aj originál. Po prečítaní pochopil, že „biskup v bielom“ je on sám. Zásah guľkou prežil len vďaka „ruke Matky“, ktorá odklonila projektil. Preto o rok neskôr v roku 1982 zasvätil spolu s biskupmi celý svet vrátane Ruska jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Tretie tajomstvo zverejnila Kongregácia pre náuku viery 26. júna 2000 pri príležitosti beatifikácie Františka a Hyacinty. Lucia v ňom opisuje anjela s ohnivým mečom, ktorý volá trikrát: „Pokánie!“, a panorámu Cirkvi putujúcej v mori utrpenia: biskupa oblečeného v bielom, ako kráča cez zničené mesto, modlí sa za mŕtvych, vystupuje na strmý vrch s mohutným krížom a napokon padá pod guľkami vojakov spolu s množstvom mučeníkov. Pod ramenami kríža dvaja anjeli zachytávajú ich krv do krištáľových nádob a kropia ňou putujúce duše smerujúce k Bohu.
Kardinál Joseph Ratzinger, ktorý text sprevádzal teologickým komentárom, upozornil, že nejde o apokalyptický scenár konca sveta, ale o symbolickú víziu 20. storočia: Cirkev prenasledovanú totalitarizmami, nespočetné zástupy mučeníkov, pápeža trpiaceho a takmer zabitého, no nakoniec víťazstvo milosti, ktorú predstavuje krv prijatá do eucharistických nádob. Kto čakal dátum kataklyzmy, bol sklamaný. Hlavné posolstvo zostalo rovnaké od mája 1917: ruženec, pokánie – obrátenie srdca.
Podrobnosti zverejnenia tajomstva a následná vlna špekulácií a pochybností viedli Svätú stolicu k opakovanému uisteniu, že text je úplný. Preto arcibiskup Tarcisio Bertone navštívil sestru Luciu v Coimbre. Ona sa dotkla listu a povedala: „Je to môj list. Toto je celé tajomstvo.“ Zopakovala to ešte v roku 2001. Povedala tiež, že Panna Mária už nič ďalšie neprikázala odkryť.
Tajomstvo sa teda ukázalo nie ako temná šifra, ale ako prorocké zrkadlo dejín: krv Dobrého pastiera i krvi verných veriacich. Cirkev dvakrát zažila svetovú vojnu, rozšírenie ateistických ideológií, atentát na pápeža, ale tiež zázrak pádu komunizmu a návrat slobody viery v krajinách, kde sa zdalo, že víťazstvo zla je definitívne.
Pápež Ján Pavol II. bol presvedčený, že jeho prežitie potvrdilo Máriinu ochranu. Vo Fatime v roku 2000 vyhlásil Františka a Hyacintu za blahoslavených a projektil zasadil do Máriinej koruny. V roku 2017 ich pápež František svätorečil. Sestra Lucia zomrela v roku 2005 ako karmelitánka, jej proces blahorečenia pokračuje.
Tretie tajomstvo je dnes výzvou pre každého z nás. Nie je to kriminálna záhada pre vyvolených, ale duchovná mapa pre všetkých: ak sa budeme modliť ruženec, konať pokánie a srdcom cez Máriu kráčať k Ježišovi, plamene z anjelovho meča zhasnú na prahu jej žiarivej dlane. Fatima sa tak stáva otvorenou kapitolou, v ktorej pokračujeme modlitbou, obetou a dôverou v konečné víťazstvo jej Nepoškvrneného Srdca.
Spracovala: Tatiana Čižiková
