Veľký piatok: Ticho kríža a láska, ktorá nepozná hranice

Redakcia

Redakcia

Slávenie obradov umučenia Pána. Zdroj: Slovenská sekcia Vatican News
Slávenie obradov umučenia Pána. Zdroj: Slovenská sekcia Vatican News

Veľký piatok – v Rímskokatolíckej cirkvi nazývaný aj Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) – je jedným z najhlbších a najtichších dní cirkevného roka. Deň, keď si sprítomňujeme utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži, v sebe v sebe však nesie aj nádej. Je to deň, keď Cirkev a kresťan na víťazstvo hľadí cez bolesť a smrť.

Keď sa mlčí aj oltár

V Rímskokatolíckej cirkvi je Veľký piatok súčasťou Veľkonočného trojdnia, ktoré siaha od Veľkého štvrtka večera až po Veľkonočnú vigíliu. Tento deň je osobitný tým, že sa neslávi svätá omša. Cirkev symbolicky „ustupuje“, pretože liturgiu kríža slávi sám Kristus na Golgote.

Tri časti obradov Veľkého piatku:

  1. Liturgia slova
    Kňaz prichádza k oltáru a padne tvárou na zem. V tichu, bez slov, sa pripája k utrpeniu. Čítania z proroka Izaiáša a žalmu vťahujú veriacich do starozákonného očakávania Mesiáša. Evanjelium je v tento deň nahradené Pašiami – opisom Ježišovho umučenia podľa Jána, ktoré sa často prednášajú spevom. Liturgiu uzatvárajú slávnostné modlitby veriacich – desať prosebných formúl, ktoré objímajú modlitbou celý svet.
  2. Poklona svätému krížu
    Pozornosť sa upiera na drevo kríža. Kňaz odhaľuje kríž – postupne, so spevom: „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta.“ Veriaci si ho uctievajú – kľačaním, bozkom, dotykom. Je to okamih osobnej blízkosti s Ukrižovaným.
  3. Eucharistia bez svätej omše
    Aj keď sa omša neslávi, veriaci prijímajú Eucharistiu – tú, ktorá bola konsekrovaná na Veľký štvrtok večer. Po prijímaní sa Eucharistia prenesie do Božieho hrobu – mieste v kostole, ktorý pripomína Ježišovo uloženie do hrobu.

Veľký piatok je v latinskej cirkvi dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitých pokrmov. Pokrsteným katolíkom vo veku 18 až 60 rokov sa dovoľujelen jedno sýte jedlo za deň. Zvláštnosťou je, že tento pôst na Veľký piatok sa nenahrádza.


Gréckokatolícka cirkev: Aliturgický deň a mystérium pohrebu Krista

Východná liturgia pristupuje k Veľkému piatku ako k aliturgickému dňu – teda dňu bez slávenia božskej liturgie. Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi sú tieto dni bez slávenia svätej liturgie typickým prvkom celého veľkopôstneho obdobia Gréckokatolíckej cirkvi.

Tri kľúčové bohoslužby:

  1. Sväté Strasti – čítanie dvanástich evanjelií
    Tieto pašiové evanjeliá sa tradične čítajú už vo štvrtok večer. Spolu vytvárajú panoramatický pohľad na utrpenie Ježiša. Každé evanjelium je ako jedno zastavenie na ceste bolesti. V niektorých farnostiach veriaci počas čítania postupne zapaľujú sviece na dvanásťramennom svietniku.
  2. Kráľovské hodinky (Cárske časy)
    Táto modlitba pozostáva zo štyroch častí (hodinky) – každá z nich obsahuje modlitbu žalmov, starozákonné proroctvá, apoštolské listy a evanjeliá. Je to jedna z najstarších foriem liturgickej modlitby, ktorá spája veriacich s tajomstvom Ježišovej smrti.
  3. Večiereň s uložením pláštenice
    Vyvrcholením Veľkého piatku je večiereň s uložením pláštenice – ikony alebo výšivky znázorňujúcej mŕtve telo Krista. Počas obradu sa pláštenica v sprievode veriacich, ktorý symbolizuje pohrebný sprievod, prenáša okolo chrámu. Potom sa ukladá do symbolického hrobu – pred ikonostasom, kde sa k nej veriaci prichádzajú modliť a kontemplovať.

Ticho, ktoré prehovára

Oba obradové spôsoby – latinský i byzantský – spája hlboké ticho. V oboch prípadoch je Veľký piatok chvíľou, keď sa slová stávajú zbytočnými. Je to deň, keď sa Cirkev díva na Ukrižovaného a necháva sa ním premieňať.

V Jánovom pašiovom príbehu Ježiš nevyzerá ako porazený – jeho smrť je triumfom. Kríž sa stáva trónom a jeho posledné slová „Dokonané je“ znejú ako výkrik víťazstva.

A čo my?

Veľký piatok neprináša len spomienku, ale aj vlastný kríž. Skleslosť, zármutok, únavu… A predsa tento deň ponúka niečo nesmierne – objať svoj kríž spolu s Kristom. Priniesť svoju bolesť pred Kráľa, ktorý si zvolil utrpenie z lásky. Nechať sa niesť tichom, ktoré nie je prázdne, ale plné Jeho prítomnosti. A možno aj v úplnom tichu zaznie otázka, ktorá mení životy: Kto to vlastne visí na kríži?

Veľký piatok je deň, keď sa odpoveď nehľadá v teóriách, ale v prítomnom pohľade. V pohľade na toho, ktorý tým všetkým prešiel z lásky k nám.

Spracovala: Tatiana Čižiková

Redakcia
Redakcia DoKostola.sk
DoKostola.sk - Veľký piatok: Ticho kríža a láska, ktorá nepozná hranice

Na našej webovej stránke používame cookies, aby sme optimalizovali obsah na základe očakávaní používateľov. Nezbierame žiadne citlivé údaje.