Všetky dnešné čítania sú inšpiratívne. Jednotiacim prvkom v nich je záchrana. Skutočná záchrana. Skutočná záchrana pre kresťana je len v Bohu.
Herodes ničil kresťanov, prenasledoval ich a medzi nimi aj Jánovho brata Jakuba zabil mečom. To nie je žiadna metafora. To výsmech životu. Ak by nebolo Boha, za ktorého zomierali mučeníci, bolo by ich utrpenie iba absurdným šialenstvom.
Herodes uväzní aj Petra. Peter je strážený v najvyššom stupni stráženia. Hoci nemá meč a jeho zbraňou je láska, pre vraha Herodesa je nebezpečný. Dobrý človek predstavuje pre zlého človeka vždy nebezpečenstvo.
Zlo má stravujúcu silu a ničí každého, kto mu slúži. Zato dobro rastie a presvetľuje temnoty.
Peter je nevysvetliteľne zachránený. Pánov anjel ho vytrhne z neslobody a daruje mu ďalší čas života.
V žalme zaznievajú veľké pravdy: „Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.“ Koľko svedectiev som počul o tom, ako Boh zachránil človeka. Nielen pred tisíckami rokmi, ale včera, predvčerom či pred týždňom. Počul som príbeh alkoholika, ktorý v zajatí démona alkoholu prežil niekoľko desaťročí. Nakoniec ho Boh uzdravil. Za tohto človeka sa modlili a postili jeho deti. Oni ho nezavrhli a volali k Pánovi. Z hrôzy závislosti bol ten človek vytrhnutý!
V druhom čítaní svätý Pavol píše, že bol vyslobodený z tlamy leva. A dodáva: „Pán ma vyslobodí zo všetkého zla a zachráni ma pre svoje nebeské kráľovstvo.“
Koľkokrát sme boli v tlame leva? Koľkokrát nás Boh zachránil? Keď som o tom rozprával na jednej besede, študenti sa ošívali, až sa nakoniec jeden ozval a povedal: „Prepáčte, ale nám sa také veci nedejú.“ Tie deti sa nazdávali, že nežijú zázraky. Že zázrak je vyhradený pre nejakých extra ľudí. Nie, zázrak je pre každého. Zázrak je každodennosť so svojimi hlbokými nádychmi. Ako dodáva básnik: „Dýchaj zhlboka, pod zemou žiadne hlboké nádychy nebudú.“
V evanjeliu sa vraciame opäť k Petrovi. Ježiš sa pýta apoštolov, ako ho berú, čo si o ňom myslia, za koho ho pokladajú. Peter to z vnuknutia Ducha definuje presne: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Nato Ježiš zveruje Petrovi „kľúče od nebeského kráľovstva“.
Peter nech nám je inšpiráciou. Nie v tom, že zaprel Ježiša. To by nám chrstol do očí každý ateista. Nech je nám príkladom v tom, ako dokázal rozoznať Ježiša. Mohol povedať. „Si len ďalší filozof, potulný kazateľ, kamarát, človek, čo rozumie Zákonu… Si len ezoterik, šaman, čarodejník, robíš veci, ktorým nerozumieme, ale také veci robia aj iní…“
Moderná doba nám našepkáva presne v tomto smere: „Ježiš? Prosím vás… Bol len jedným z mnohých…“ Moderná doba klame a skeptici sa mýlia.
Peter však neváha a dáva nám jasný príklad, ako prijímať Ježiša. Ako Božieho Syna a Spasiteľa. Ako toho, ktorý zachraňuje.