Jedným z najvýraznejších symbolických rozhodnutí pápeža Františka bolo, že sa po svojom zvolení nepresťahoval do tradičných pápežských apartmánov v Apoštolskom paláci. Namiesto historickej rezidencie si zvolil Dom svätej Marty – vatikánsky penzión určený najmä pre hostí a kardinálov. Tento krok sa vnímal ako silné gesto jednoduchosti a blízkosti k bežnému životu.
S nástupom pápeža Leva XIV. sa však Apoštolský palác opäť stáva pravidelným domovom hlavy Katolíckej cirkvi. Svätý Otec sa ujal svojich apartmánov v historickej budove v sobotu 14. marca – deväť mesiacov po svojom zvolení. Spolu s ním sa sťahujú aj dvaja jeho blízki sekretári: peruánsky kňaz Mons. Edgard Iván Rimaycuna Inga, ktorého pozná ešte z čias pôsobenia v diecéze Chiclayo, a taliansky kánonista don Marco Billeri, pochádzajúci z diecézy San Miniato.
Doteraz pápež býval v budove neďaleko Vatikánu, kde mal ubytovanie ešte ako prefekt Dikastéria pre biskupov pred konkláve v máji minulého roka.
Deväť mesiacov zmien a opráv
Návrat do pápežských apartmánov prichádza po deviatich mesiacoch intenzívnych rekonštrukčných prác. Posledné väčšie úpravy sa tu uskutočnili v lete 2005, krátko pred tým, ako sa do nich nasťahoval Benedikt XVI.
V tom čase bola elektrická inštalácia stále rozdelená na dve vetvy s odlišným napätím a v strope sa nachádzal provizórny otvor s nádobami na zachytávanie vody z presakujúcich miest.
Počas stáročí si každý pápež prispôsobil palác podľa vlastných predstáv. Lev XIII. dal napríklad zaviesť telefónne linky, Pavol VI. zvolil sivý odtieň čalúnenia a Benedikt XVI. nechal odstrániť koberce, aby vynikol svetlý mramor zo 16. storočia.
Lev XIV. navštívil apartmány už v máji a rozhodol o ich komplexnej obnove. Po viac než desaťročí bez stáleho obývania sa objavili zatekania, problémy s vlhkosťou aj zastarané technické rozvody. Rekonštrukcia preto zahŕňala kompletnú výmenu elektriny aj vodoinštalácie.
Hoci Svätá stolica nezverejnila presné dispozičné riešenie bytu, talianske médiá naznačili, že pápež môže využívať aj hornú časť paláca, ktorá je zvonku takmer neviditeľná. Práve tam vraj vznikla menšia telocvičňa, aby si mohol udržiavať svoju športovú rutinu. Spálňa má byť situovaná v opačnom krídle, bez priameho výhľadu na Námestie svätého Petra.
Súkromie aj pracovný priestor
Podľa informácií talianskej tlače sa pápežská rezidencia nachádza na treťom poschodí Apoštolského paláca. Nejde pritom o jednu miestnosť, ale o byt s približne desiatimi priestormi.
Medzi hlavné patrí súkromná pracovňa, kde pápež pracuje a prijíma návštevy, ktoré sa neobjavujú v oficiálnom programe. Súčasťou je aj spálňa, jedáleň, miestnosti pre najbližších spolupracovníkov či zdravotná suita pripravená na prípadnú lekársku starostlivosť.
Srdcom celej rezidencie je súkromná kaplnka s vitrážami a relikviami svätého Petra. Nechýba ani takzvaná „izba okna“, odkiaľ sa pápež každú nedeľu prihovára veriacim pri modlitbe Anjel Pána alebo Raduj sa, nebies kráľovna.
V priebehu času sa apartmány postupne modernizovali – pribudli telefónne linky, bezpečnostné systémy aj malý vnútorný výťah.
Trinásť rokov ticha
Nasťahovanie Leva XIV. zároveň uzatvára trinásťročné obdobie, počas ktorého boli pápežské apartmány bez stáleho obyvateľa. Ako sme už uviedli, pápež František sa po svojom zvolení v roku 2013 rozhodol žiť v Dome svätej Marty, čím sa historická rezidencia stala na dlhé roky takmer prázdnym miestom.
Apartmány pritom boli svedkami viacerých významných okamihov. V roku 1944 sa z ich okna prihovoril pápež Pius XII. Rimanom oslavujúcim koniec nacistickej okupácie. Zomreli tu aj Ján XXIII. a Ján Pavol II., zatiaľ čo tisíce veriacich sa za nich modlili na Námestí svätého Petra. Benedikt XVI. v nich žil až do svojej abdikácie vo februári 2013.
Palác ako malé mesto
Apoštolský palác nie je jedinou budovou, ale rozsiahlym komplexom s približne tisíckou miestností – skutočným administratívnym a duchovným centrom Svätej stolice. Postavený bol prekvapivo rýchlo, len za dva roky na prelome rokov 1589 a 1590.
Nachádzajú sa v ňom jedny z najznámejších vatikánskych priestorov: Sixtínska kaplnka, kde sa konajú konkláve, Rafaelove izby, Apoštolská vatikánska knižnica či reprezentačné sály využívané na ceremónie a oficiálne audiencie. Sídli tu aj Štátny sekretariát Vatikánu.
Začiatky Apoštolského paláca siahajú do stredoveku, no jeho dnešnú podobu formovali najmä veľké renesančné prestavby. Pápeži ako Sixtus IV., Július II. či Lev X. podporovali rozširovanie a výzdobu komplexu a poverovali nimi najvýznamnejších umelcov svojej doby.
Palác sa stal hlavným sídlom pápežov po návrate pápežstva z Avignonu v roku 1377. Postupne tak nahradil Lateránsky palác ako miesto, odkiaľ pápeži spravujú Katolícku cirkev.
(aciprensa)
