Svätá Nonna, ktorá má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 5. augusta, sa narodila okolo roku 280 v Kapadócii (dnešné stredné Turecko). Vyrastala v zbožnej a dobre situovanej kresťanskej rodine a neskôr sa vydala za Gregora z Nazianzu (dnes Nenisi v Turecku). Ten bol pôvodne hypsistariánom, členom židovsko-pohanskej sekty, ktorá uctievala Hypsista ako najvyššieho boha. Vďaka vplyvu a modlitbám svojej manželky konvertoval Gregor na kresťanstvo a neskôr sa stal biskupom v Nazianze.
Nonna je vykresľovaná ako vzdelaná, odvážna a duchaplná žena. Múdro spravovala hospodárstvo zdedené po rodičoch, podporovala vdovy a siroty, žila skromne a bola známa svojou pokorou a láskou, ktoré patrili medzi jej najvýznamnejšie cnosti. Verila, že najlepším prostriedkom morálnej výchovy sú modlitba a pôst.
Nonna postupne dala život trom deťom, ktoré Cirkev uctieva ako svätých. Najstarším a najznámejším bol svätý Gregor Teológ, ktorý sa stal biskupom a učiteľom Cirkvi; jeho pamiatku si Rímskokatolícka cirkev pripomína 2. januára. Druhým synom bol Cézarius, ktorý pôsobil ako lekár na dvore cisára Juliána Odpadlíka v Konštantínopole; Nonna sa za neho vrúcne modlila a Cézarius radšej opustil svoj post, aby zostal verný Kristovi; Martyrologium Romanum uvádza jeho meno 25. februára. Nonna mala aj dcéru Gorgóniu, ktorá sa vydala a mala troch synov; jej pamiatka sa slávi 9. decembra.
Nonna prežila dve zo svojich detí: v roku 369 pochovala Cézaria a približne o dva roky neskôr aj Gorgóniu. Po smrti manžela žila ako rehoľníčka v baziliánskom kláštore, kde napokon zomrela v roku 374 v povesti svätosti počas modlitby v chráme. Jej syn Gregor Teológ zanechal o nej okrem iných aj toto svedectvo:
„Cestoval som z Alexandrie do Grécka cez Parténske more. Prešli sme len kúsok, keď sa strhla prudká búrka, a to taká, o ktorej moji skúsení spolucestujúci na lodi tvrdili, že je veľmi zriedkavá. Kým sa všetci báli spoločnej smrti, mne hrozilo väčšie nebezpečenstvo duchovnej smrti. Hrozilo mi totiž, že zo života odídem nepokrstený, tak veľmi som túžil po duchovnej vode medzi vodami smrti. Preto som nahlas kričal a prosil, [aby mi Boh daroval] ešte aspoň krátky čas. Moji rodičia [Nonna a Gregor starší] zdieľali moje nebezpečenstvo, o ktorom sa dozvedeli vo sne. Ich modlitby z pevniny spôsobili, že búrka prestala a vlny sa upokojili, ako sme si to neskôr časovo vyrátali, keď som sa vrátil domov. (…) V dôsledku tohto nebezpečenstva som sa sám stal obetou. Sľúbil som totiž Bohu seba samého, ak ma zachráni, a tak som sa mu odovzdal.“
Pre jej výnimočnú cnosť a zbožnosť, ktorá priviedla celú jej rodinu k svätosti a inšpirovala veriacich okolo nej, si Nonnu za patrónku vybrali pracovníci informačných služieb.
