Na tému odpustenia sa toho popísalo a povedalo mnoho. Možno až tak mnoho, že nám občas uniká podstata toho, čo vlastne odpustenie je. Myslím, že trefne to vyjadril Lewis B. Smedes: „Odpustiť znamená oslobodiť väzňa a zistiť, že tým väzňom ste boli vy.“ Ako sa teda dostať na slobodu?
Samozrejme, netreba zabúdať, že odpustenie nie je zmierenie. Na zmierenie sú potrební dvaja alebo viacerí. Ak ten druhý o zmierenie nestojí, jednoducho k nemu nedôjde. Zmierenie by sme mohli označiť ako pokračovanie vzťahu, ktorý niečo narušilo či prerušilo.
Nie nadarmo nazývame svätú spoveď slovným spojením sviatosť zmierenia, a nie odpustenia. Zrejme je tomu tak aj preto, že pri sviatosti zmierenia znova obnovujeme vzťah s Bohom (aj blížnymi), ktorý sa narušil či prerušil hriechom.
Trikrát a dosť?
Rabínske školy v časoch Ježiša Krista tvrdili, že stačí odpustiť trikrát. Vraj preto, že aj Boh odpúšťa nanajvýš tri razy. Tento predpis má pred očami Šimon Peter, keď sa pýta Pána Ježiša, koľkokrát má odpustiť bratovi, ktorý sa proti nemu prehreší. (Mt 18,21) A jedným dychom podsúva Kristovi aj odpoveď: „Azda sedem ráz?“ Peter tu chcel byť veľkorysý. Odpustiť sedem krát je viac, ako učia rabíni. Peter chce poznať hranicu. Ale odpoveď Pána Ježiša ho odzbrojila: „Sedemdesiatsedem ráz!“
A hneď nato Ježiš namaľuje obraz človeka, ktorému bol odpustený obrovský dlh. O malú chvíľku stretne svojho priateľa a nechce mu odpustiť smiešnu sumu. Veľmi rýchlo zabudne, ako veľkoryso bolo odpustené jemu. Celý tento príbeh nám ponúka hlboký duchovný obraz, čo znamená odpustenie a neodpustenie.
Človek, ktorý dlhoval svojmu pánovi 10 000 talentov. Na to, aby vtedajší človek zarobil 1 talent, čo bolo 6000 denárov, musel pracovať približne 20 rokov.
Náš dlžník mal pre tento obrovský dlh skončiť vo väzení s celou svojou rodinou. V tomto treste je veľmi dôležitá výpoveď. To, že niekomu neodpustím, znamená, že ja sám som akoby vo väzení. Neodpustenie ma zväzuje a nedovolí mi slobodne dýchať. A to, samozrejme, pôsobí negatívne aj na mojich blízkych i na tých, s ktorými som v užšom kontakte.
A platí to aj naopak. Odpustenie znamená slobodu. Často sa pýtame: Čo ak človek, ktorý mi ublížil, nežiada o odpustenie? Ak pozorne čítame Ježišov príbeh, zisťujeme, že ani ten dlžník o odpustenie neprosil. Namiesto toho mal len prázdne výhovorky: Počkaj ešte a všetko ti splatím. Žiadna prosba o dopustenie. A Pán mu aj tak odpustil.
Prečo potom on neodpustil oveľa nižší dlh svojmu kolegovi? Očividne neuveril tomu, že pán odpustil jemu. Ani si nechcel pripustiť, že by dlhoval takú veľkú sumu. Žil v predstave, že svoj mega-dlh dokáže splatiť. Vytvoril si v hlave akýsi imaginárny splátkový kalendár a na prvú splátku mu prišiel vhod jeho vlastný dlžník.
Práve tu väzí problém a odpoveď na otázku: Prečo nie som schopný odpustiť? Prvá časť odpovede znie: Pretože je to neprirodzené. Je to neprirodzené mojej padlej prirodzenosti. Keď človek v raji zhrešil, začal robiť zvláštnu vec. Začal hľadať vinníka. Nechceme niesť vinu sami. Preto ju chceme rozložiť, alebo sa jej celkom zbaviť.
A druhá časť odpovede je ešte vážnejšia. Prečo nedokážem odpúšťať? Lebo mi chýba viera. Neverím, že Boží Syn Ježiš Kristus prišiel a prichádza, aby mi všetko odpustil. Aby pozdvihol moju prirodzenosť, aby som viac už nemusel hľadať vinníka.
On sa stal za nás tým obetným baránkom a ponúka nám svoju lásku, aby sme presne toto mohli robiť aj my sami. Zastaviť hriech toho druhého na sebe. Zastaviť zranenie a nezraňovať ďalej.
Ako odpustiť?
Ako vyjsť z toho kruhu neodpustenia? Duchovní autori si tu často pomáhajú obrazom z cestnej dopravy. So žartom hovorievajú, že pre menej skúsených vodičov sa má vraj zaviesť osobitná dopravná značka: koniec kruhového objazdu. Mohli by sme celkom vážne prirovnať, že aj pre nás Boh zaviedol obdobné dopravné značenie. Aby sme neustále nekrúžili okolo svojich zranení, okolo svojho neodpustenia. Tou „značkou“, alebo lepšie povedané tým znamením je Kristov kríž. Toto znamenie nám hovorí: Koniec kruhového objazdu. Už sa nemusím neustále dookola točiť okolo zranenia hriechu, ktorý som spôsobil ja iným, ani okolo zranenia hriechu, ktorí iní spôsobili mne.
Tak ako Kristus na kríži zastavil hriech, tak ho môžeme zastaviť aj ja. Preto Ježiš na jednom mieste dáva svojim poslucháčom nádherný prísľub: „Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“
Odpustenie je tá moc Božieho kráľovstva, ktorú evanjelista Ján vo svojom prológu opíše ako „moc stať sa Božími deťmi.“
