10. máj je v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi spojený s menom apoštola Šimona s prezývkou Horlivec. Ide o apoštola, ktorého Ježiš povolal z okraja politického odboja priamo do srdca Cirkvi a ktorý napokon položil život za toho, v kom našiel pravého Mesiáša.
Šimon sa narodil v galilejskom meste Kána, známom dejisku prvého Kristovho znamenia, keď premenil vodu na víno. Nie je vylúčené, že práve on mohol byť oným šťastným ženíchom, ktorému Ježiš zachránil svadobnú hostinu. Isté však je, že pred stretnutím s Ježišom Nazaretským patril k hnutiu zelótov, ktorí snívali o vyhnaní Rimanov hrubou silou a zbraňami. Práve preto dostal apoštol prímenie Zelót, čiže Horlivec.
Evanjeliá približujú chvíľu, keď Ježiš vystúpil na vrch, aby po celonočnej modlitbe vybral Dvanástich. Medzi nimi sa ocitol aj Šimon. Zarážajúce je, že v rovnakom zozname figuruje aj mýtnik Matúš, ktorý zo svojho zamestnania vyberal dane pre nenávidených okupantov. V osobe Krista sa tak stretol revolucionár so spolupracovníkom impéria a obaja zložili zbrane, každý iným spôsobom, pri nohách Majstra.
Nový zákon nespomína Šimona nikde inde než v zoznamoch apoštolov. Po Ježišovom nanebovstúpení ho ešte nachádzame v hornej sieni v Jeruzaleme, kde apoštoli „vytrvalo zotrvávali na modlitbách“ (Sk 1,14) a očakávali prísľub Svätého Ducha. Potom však biblické písmo jeho stopu stráca a ďalšie podrobnosti zveruje ústnemu podaniu Cirkvi.
To najstaršie spája Šimonovo misijné pôsobenie s Egyptom a krajinami Mezopotámie; iné hovorí o jeho kázaní v Perzii, kde mal s apoštolom Júdom Tadeášom položiť život za evanjelium. Mučenícka smrť vraj prišla v podobe rozrezania pílou či rozsekania mečom; práve tieto nástroje sa stali jeho ikonografickými atribútmi.
Hoci historici tieto itineráre berú s rezervou, na jednom sa zhodujú: v prvej generácii Cirkvi sa horlivosť rátala nie podľa počtu slov, ale podľa ochoty niesť evanjelium tam, kde ešte nezaznelo.
Na Západe sa svätý Šimon Horlivec uctieva spolu so svätým Júdom Tadeášom – zrejme preto, že tradícia spája ich spoločné misie. Na Slovensku nesie túto dvojicu v patrocíniu sedemnásť chrámov od Liptovských Sliačov cez Námestovo, Príbovce až po Veľké Kapušany.
Šimonov život je výzvou pre každého horlivca: či už horlíme za politické idey, sociálne siete alebo vlastné ego. Kristus nehasí nadšenie, len ho očisťuje a usmerňuje. Zo zbrane v ruke sa stáva pravda v srdci a na perách; z nenávisti k okupantovi sa rodí láska ku každému človeku. Šimon Horlivec ukazuje, že nie je dôležité, ako nahlas kričíme, ale koho počúvame. A keď skutočne počúvame Pána, stávame sa Horlivcami pokoja, ktorí menia svet tichou, no pevnou vernosťou Pravde.
Veriaci sa na svätého Šimona preto obracajú aj týmito modlitbami:
Svätý apoštol Šimon, ty si zanechal horlenie meča a našiel horlivosť srdca. Vypros nám milosť, aby sme aj my dokázali premeniť svoje zápaly na službu Evanjeliu a milovať aj tých, s ktorými by sme kedysi bojovali. Amen.
Kondák: Všetci dnes uctievame svätého apoštola Šimona, – ktorý s láskou hlásal Kristovu náuku, – obohacoval ňou duše zbožných ľudí. – Teraz stojí pred prestolom Božej slávy, – raduje sa s anjelmi. – Prihovára sa u Boha za spásu našich duší.
