Larry Sanger, filozof a spoluzakladateľ internetovej encyklopédie Wikipédia, sa výrazne priblížil ku kresťanskej viere. Dnes 57-ročný Sanger vyrastal v kresťanskej rodine v Anchorage na Aljaške. Ako tínedžer sa však od viery odvrátil, keďže jeho otázky o duchovnom živote v tom čase zostávali bez odpovede. Svoj duchovný prerod opísal na vlastnej internetovej stránke.
Sangerovou veľkou vášňou bola vždy filozofia. Už ako mladý sa zamýšľal nad zložitými otázkami: „Ako sa líši duch od duše a mysle? Ako spolu súvisia?“ Keď nenachádzal nikoho, kto by mu vedel tieto otázky zmysluplne zodpovedať, dospel k presvedčeniu, že „v Boha veria iba dogmatickí ľudia bez zvedavosti a bez odpovedí na ťažké otázky“. S týmto pohľadom sa nestotožňoval, preto náboženstvo odmietol a stal sa agnostikom.
Po ukončení štúdia filozofie v Ohiu v roku 2000 niekoľko rokov pôsobil ako vysokoškolský učiteľ. V roku 2001 spolu s Jimmym Walesom spustili projekt Wikipedia. Krátko nato však z projektu odišiel a stal sa tvrdým kritikom jeho chýbajúcej neutrality.
Hoci sa desiatky rokov dištancoval od viery, nikdy sa nepovažoval za ateistu. „Nepovedal by som, že som veril v Boha, ale ani že som jeho existenciu odmietal,“ vysvetľuje. „Bol som vždy pripravený vážne zvážiť možnosť, že Boh existuje. Oni [ateisti] na to pripravení neboli.“
Argumenty ateistov mu pripadali často nedostatočné a – ako dnes hovorí – „neznesiteľné vo svojej povrchnosti a arogancii“.
Zlom prišiel po sobáši a narodení jeho prvého dieťaťa. Prvýkrát vo svojom živote pocítil bezpodmienečnú lásku k inému človeku – lásku takú silnú, že by bol za svoje dieťa ochotný obetovať aj život. Tento moment narušil jeho doterajší filozofický systém. Uvedomil si, že jeho myslenie sa začína vzďaľovať tomu, čo vyznávali jeho agnostickí a ateistickí kolegovia.
Začal sa zaujímať o teológiu. Dovtedy síce deťom čítal z Biblie, ale nevnímal ju ako niečo osobné – bola preňho len kultúrne významnou knihou, ktorú by deti mali poznať. Potom sa však rozhodol Bibliu študovať so snahou porozumieť jej tak, ako ju chápu veriaci – no bez toho, že by sám chcel veriť.
Vypracoval si 90-dňový študijný plán, pracoval s rôznymi prekladmi a výkladovými pomôckami. Postupne objavoval, že Sväté písmo a jeho výklad sú oveľa hlbšie a bohatšie, ako si kedysi myslel. „Začal som si uvedomovať, že sa oboznamujem s dvetisícročnou tradíciou teológie,“ napísal. V tomto období sa prvýkrát od detstva pokúsil o modlitbu – začal „hovoriť s Bohom“.
Svoje úvahy o viere začal zverejňovať v podobe esejí. Presvedčili ho najmä teologické argumenty, ktoré ladili s jeho filozofickým pohľadom na svet. Na svojom blogu publikoval rozsiahly text s názvom „Ako sa zo skeptického filozofa stal kresťan“.
Dnes sa otvorene hlási k viere v trojjediného Boha. Na blogu okrem iného napísal: „Som vďačný Bohu, že ma prijal do svojej rodiny a odpustil mi moje mnohé hriechy.“ Dodáva, že je Bohu vďačný „za dar viery, o ktorom si väčšinu života ani len nevedel predstaviť, že ho raz dostane“.
Larry Sanger sa zatiaľ k žiadnej denominácii oficiálne nepripojil; momentálne je teda akými christianus vagabundus. Je to však len prechodný stav. Ako píše, jeho duchovná cesta naďalej pokračuje a vstup do konkrétnej cirkvi si chce dôkladne premyslieť. Dôkazom je jeho podrobná štúdia o denominačných rozdieloch, kde sa prikláňa k reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii. Zostáva zaželať, nech mu spoločenstvo Cirkvi umožní prechod od imanentnej k stále viac prakticky žitej viere.
Spracoval: Rastislav Čižik
