V utorok 14. januára 2025 si Pán k sebe povolal biskupa – apoštolského exarchu Mons. Ladislava Hučka. Zomrel v nemocnici Na Františku po krátkej chorobe. Odišiel vo veku nedožitých 77 rokov, zmierený s Bohom a zaopatrený sviatosťami.
Pohrebná archijerejská liturgia v cirkevnoslovanskom jazyku sa uskutoční v stredu 22. januára 2025 o 14:00 hod. v Katedrále svätého Klimenta v Prahe (Karlova ul. 1). Hlavným celebrantom bude vladyka Jonáš Maxim, prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita. Kazateľom bude pražský arcibiskup Mons. Jan Graubner.
Ladislav Hučko sa narodil 16. februára 1948 v Prešove v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi bola jeho rodina prenasledovaná a musela sa z Prešova odsťahovať. Do mesta sa vrátili až v roku 1955, ale otec rodiny musel až do roku 1963 pracovať mimo Prešova a domov sa vracal len na víkendy. Keď Ladislava v roku 1966 neprijali na Teologickú fakultu v Bratislave údajne pre nedostatok miesta, začal študovať experimentálnu fyziku na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktorú s vyznamenaním ukončil v roku 1971.
V roku 1972 vykonal rigoróznu skúšku a obhájil prácu z oblasti fyziky pevných látok, čím získal titul RNDr. Pre svoje náboženské postoje však nemohol zostať na fakulte a musel si hľadať inú prácu. V rokoch 1973 – 1989 žil v Bratislave, kde sa venoval výskumnej práci v oblasti ťažby ropy a plynu. V roku 1987 získal na Vysokej škole banskej v Ostrave titul kandidáta geologických vied (CSc.). Bol aktívny v neformálnych náboženských skupinách.
Po páde totality pracoval niekoľko mesiacov ako redaktor v Katolíckych novinách. V rokoch 1990 – 1991 pôsobil ako výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska. Po roku 1989 sa mu otvorili možnosti štúdia teológie, a tak odišiel v roku 1992 do Ríma na Pápežskú lateránsku univerzitu. Štúdium ukončil v roku 2000 doktorátom. Témou jeho práce boli kozmologické idey ruských náboženských mysliteľov 19. a 20. storočia.
Kňazské svätenie prijal 30. marca 1996 z rúk Mons. Slavomira Miklovša, biskupa Križevackej eparchie v Chorvátsku. Po návrate z Ríma v roku 2000 začal vyučovať dogmatickú teológiu na Teologickom inštitúte v Košiciach a zároveň vykonávať duchovnú službu v Geriatrickom centre svätého Lukáša v Košiciach. Bol zakladajúcim členom a šéfredaktorom teologického časopisu Verba Theologica. Rok pôsobil aj ako spirituál v Kňazskom seminári svätého Karola Boromejského v Košiciach.
Svätý Otec Ján Pavol II. ho 24. apríla 2003 vymenoval za apoštolského exarchu pre katolíkov byzantského obradu v Českej republike a súčasne za titulárneho biskupa orejského. Biskupské svätenie prijal 31. mája 2003 v Prahe.
V roku 2004 sa na Teologickej fakulte v Košiciach habilitoval na docenta v oblasti dogmatickej teológie. V rokoch 2005 – 2011 bol generálnym sekretárom Českej biskupskej konferencie a zároveň predsedal Komisii pre náuku viery ČBK a Komisii pre katolícku výchovu ČBK.
Biskup Ladislav Hučko napísal viacero diel. V češtine mu vyšli publikácie: Současná vědecká kosmologie a zjevení (1996), Protiklad a jeho smiřování (2016), Když rozum podporuje víru (2017), Současné výzvy (2019), Otázky víry (2020). V slovenčine publikoval: Život je vzťah (1996, 2003), Medzi vierou a rozumom (2016), Hľadanie súvislostí (2009), Pravda je večná (2017), Chápanie pojmu tradícia a východná sviatostná prax (2020). V talianskom preklade mu vyšli: Cosmologia scientifica contemporanea e rivelazione (1996), Antinomia e Mediazione (2000), La santa comunione dei bambini (2020).
(exarchat.cz)
