Meno svätého Jána, ktorého narodenie si Rímsko- i Gréckokatolícka cirkev pripomínajú 24. júna, pochádza z hebrejčiny a znamená Boh je milostivý.
Ján Krstiteľ bol synom Zachariáša a Alžbety. Jeho príchod na svet sprevádzali neobyčajné udalosti. Zachariáš bol kňazom v Jeruzalemskom chráme. Svätý evanjelista Lukáš zachytáva udalosť, keď sa mu počas prinášania obety Bohu zjavil archanjel Gabriel a zvestoval mu, že sa mu narodí syn. Keďže Zachariáš aj Alžbeta boli vo vysokom veku, Zachariáš neuveril, za čo bol potrestaný nemotou. Prehovoril až po synovom narodení, keď rozhodol, že sa bude volať Ján napriek všetkým židovským zvyklostiam.
Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil odev z ťavej srsti a bol zosobnením radikálneho života s Bohom. Asi tridsaťročný opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval ľudí k pokániu a udeľoval krst.
Jeho misionárska činnosť prinášala ovocie. Keď za ním prišiel bratanec Ježiš z Nazareta, Ján v ňom spoznal Mesiáša a po prvotnom zdráhaní ho pokrstil v Jordáne. Kým Ježiš po krste odišiel hlásať radostnú zvesť do Galiley, Ján naďalej zostal pri Jordáne. Pretože napomínal vtedajšieho kráľa Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život, Herodes ho dal uväzniť a neskôr na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry Salome vo väzení sťať.
Na Jánovo svedectvo sa viacero ľudí rozhodlo nasledovať „Božieho Baránka“ – napríklad Ondrej a Ján. Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok a predchodca Mesiáša. Sám Kristus sa o ňom vyjadril ako o najväčšom medzi narodenými zo ženy. Je to jedna z najväčších postáv dejín spásy.
Svätý Ján Krstiteľ je patrónom krajčírov, tkáčov, garbiarov, kožušníkov, farbiarov, sedlárov, hostinských, vinárov, debnárov, tesárov, architektov, murárov, kamenárov, reštaurátorov, kominárov, kováčov, pastierov, poľnohospodárov, spevákov, tanečníkov, hudobníkov, divadelníkov…
Často je zobrazovaný odetý do ťavej kože so zvitkom v ruke, alebo sa znázorňuje jeho odťatá hlava na striebornom podnose.
