Svätý apoštol Júda, ktorý sa v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi viaže s 19. júnom, sa vo Svätom písme spomína ako brat Pána Ježiša (Mt 13,55). V akom význame?
Podľa ústneho podania boli v dvojakom príbuzenstve: Panna Mária bola sestrou jeho matky a svätý Jozef bol jeho strýkom. Júdovým bratom bol apoštol Jakub Mladší, prvý jeruzalemský biskup, a Šimon, druhý jeruzalemský biskup. Kedy sa stal Júda, v evanjeliách označovaný aj ako Tadeáš (Mt 10,3; Mk 3,18), Ježišovým učeníkom, nevieme. Z mimobiblických správ sa zdá, že bol ženatý, mal viacero detí a pôvodom bol roľník.
Z evanjelií vieme o ňom len málo. Iba evanjelista Ján zaznamenáva jednu jeho otázku, ktorú dal Ježišovi počas Poslednej večere: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ Ježišova odpoveď je tajomná a hlboká – hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14,22-23)
Po prijatí Svätého Ducha na Turíce Júda putoval a ohlasoval evanjelium. Vieru v Krista šíril najskôr v Judei, Galilei, Samárii a Idumei, neskôr v Arábii, Sýrii a Mezopotámii. Po čase sa vrátil do Jeruzalema, kde v roku 62 ukameňovali jeho brata Jakuba Mladšieho.
Okolo roku 64 napísal list, ktorý patrí medzi tzv. katolícke listy Nového zákona. Taký list nebol totiž adresovaný určitej cirkevnej obci alebo osobnosti, ale veľmi širokému okruhu príjemcov. Konkrétne tento je určený „tým, čo sú povolaní, v Bohu Otcovi milovaní a zachovaní pre Ježiša Krista“ (v. 1). List bol známy, dosvedčuje to aj skutočnosť, že ho cituje Druhý Petrov list (2,1–3,3).
Júda, ktorý sa v úvode svojho spisu azda pre pocit nehodnosti nazýva iba Jakubovým bratom, varuje kresťanov pred všetkými, ktorí berú Božiu milosť ako zámienku, aby ospravedlnili vlastnú bezuzdnosť, a zvádzajú ostatných bratov neprípustnými náukami, vnášajúc do Cirkvi rozdelenia – „blúznivci“ (v. 8) – tak definuje Júda toto ich zvláštne učenie a myšlienky.
Prirovnáva ich dokonca k padlým anjelom a silnými výrazmi hovorí, že „sa dali na Kainovu cestu“ (v. 11). Okrem toho ich bez zdráhania puncuje, že „sú oblakmi bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát mŕtve a vykorenené, divoké morské vlny, peniace sa vlastnou hanebnosťou, bludné hviezdy, pre ktoré sú pripravené mrákoty tmy naveky“ (v. 12-13).
Z Jeruzalema prešiel apoštol Júda až do perzskej Edessy (dnes Şanlıurfa v Turecku), kde sa podľa podania spojil s apoštolom Šimonom Horlivcom, od ktorého sa potom už neodlúčil. Na svojich apoštolských cestách obrátili mnohých na kresťanskú vieru a urobili veľa zázrakov, čím vzbudili proti sebe hnev zaslepených pohanov.
Títo napokon Júdu zabili kyjakom a Šimona rozpílili. Stalo sa tak okolo roku 80 blízko Araratu v dnešnom Arménsku. Telo svätého Júdu Tadeáša sa neskôr dostalo do Ríma a dodnes sa uctieva v Chráme svätého Petra. Pápež Pavol III. v roku 1549 povolil plnomocné odpustky všetkým, čo v deň jeho sviatku navštívia jeho hrob.
Dnes je svätý Júda Tadeáš v Cirkvi uctievaný ako orodovník v osobitne ťažkých a bezvýchodiskových situáciách. Tento atribút získal predovšetkým na základe množstva dobrodení a zázrakov, ktoré sa ľuďom dostali po modlitbách k nemu.
