Svätý Vít patrí medzi najpopulárnejších svätcov raného kresťanského obdobia. Narodil sa okolo roku 290 v Mazzare na Sicílii v kresťanskej rodine. Už od detstva sa vyznačoval hlbokou zbožnosťou a láskou k Bohu. Vďačil za to najmä pestúnke Krescencii a vychovávateľovi Modestovi.
Jeho rodičia boli, naopak, zásadne proti týmto „výstrelkom“ a pri každom prejave viery ho fyzicky trestali. Vrcholom bolo udanie dieťaťa vlastným otcom a následné Vítovo odsúdenie. Sudca ho dal potrestať zbitím, ale keď malo k násilnému aktu dôjsť, vykonávateľom rozsudku ochrnuli ruky. Keď to Vít uvidel, začal sa modliť a oni sa uzdravili.
Vítovho otca to však neobmäkčilo a v nasledujúcich rokoch robil všetko pre to, aby sa jeho syn vzdal svojho „poblúznenia“. V rámci terapie ho napríklad zamkol do izby so ženami, ktoré ho mali zviesť, ale keď ich sledoval, videl, ako sa ženy zmenili na anjelov. Pri pohľade na ich krásu oslepol a nápravu hľadal v obetách Jupiterovi. Márne: uzdravili ho až modlitby jeho syna. Na udalosť však rýchlo zabudol a naďalej sa snažil odviesť ho od viery.
Vtedy Vít spolu s Krescenciou a Modestom dostali vnuknutie, aby odišli do Lukánie. Keď prišiel čas vydať svedectvo, vojaci ich zajali a doviedli pred cisára Diokleciána. Ako „odmenu“ za to, že Vít uzdravil jeho syna z posadnutia, získali všetci traja pobyt vo väzení zdobený ťažkými okovami. Čo je však pre anjela pevnosť železa?
Dioklecián videl, že jeho snaha je márna, a rozhodol sa touto „výživnou potravou“ nakŕmiť svoje levy, no divé šelmy sa v ich spoločnosti premenili na krotké mačiatka. Keď ich mučitelia hodili do kotla s vriacim olejom, ani ten im nespôsobil žiadne popáleniny.
Napokon dal cisár ich telá lámať. Napriek mučeniu nezomreli okamžite. Podľa tradície zosnuli na brehu rieky Sele v Lukánii, kam ich preniesli anjeli a kde ich telá strážil mocný orol, až pokým ich zbožná vdova Florencia nenašla a nepochovala. Stalo sa tak okolo roku 303.
