Obety a dary si nepraješ,
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,
preto som povedal: ‚Hľa, prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne,
že mám plniť tvoju vôľu.‘
A to chcem, Bože môj,
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“ (Žalm 40)
Život človeka je náročný, zamotaný, bolestivý a často veľmi ťažký… Povedal by to nejeden z nás. Neustále čelíme množstvu pravidiel, zákazov a príkazov, rán osudu, sklamaniam, zradám a zmareným očakávaniam. Niekedy sa nám to všetko môže zdať ako súčasť aj nášho vzťahu s Bohom.
Žalm 40, ktorý nám dnes Rímskokatolícka cirkev ponúka v liturgii, nazývajú biblisti mesiášskym žalmom. Starý zákon je plný svedectiev o tom, čo Boh urobil pre svoj ľud – ako ho zachraňoval, ako ho miloval. No zároveň obsahuje mnoho proroctiev a nádejí smerujúcich do budúcnosti – o Mesiášovi, ktorého Boh pošle, aby zachránil svoj ľud a sprítomnil mu svoju lásku. Generácie veriacich o tom hovorili, čakali, túžili zažiť tie časy…
Boh je Boh – či sa to niekomu páči, alebo nie. Je Pán všetkého, má všetko vo svojich rukách. Tento žalm je zároveň výkrikom človeka v núdzi, v ohrození, v prenasledovaní, ktorý sa drží poslednej nádeje. Pripisuje sa Dávidovi, ktorý bol v nebezpečenstve života a musel utekať pred nepriateľmi. A predsa je to nádherný prejav dôvery a viery, že aj keď veci vyzerajú zle, Boh na nás nezabúda. Má situáciu pod kontrolou.
Žalmista nám pripomína, že Boh od nás neočakáva len formálne úkony a obradné gestá – chce naše srdce. Chce, aby sa jeho vôľa stala túžbou nášho srdca. Aby sme mu dôverovali – nech už to vyzerá akokoľvek, nech to dopadne akokoľvek –, Boh je verný a prítomný.
Boh túži po úprimnej oddanosti a láske. Ak budeme mať na srdci jeho veci, on sa postará o tie naše…
Ako sa ti v tom darí, priateľu? Ak cítiš, že by to v tvojom živote mohlo byť inak, povedz to Bohu.
