So sviatkom Narodenia Panny Márie sa mi už dlhšie spája jeden známy kazateľský príklad v podobe anekdoty. Manželia cestovali autom. Manželka mala problémy so sluchom, preto šoféroval manžel. Po nejakom čase ich zastavil policajt.
Spýtal sa muža: „Pán vodič, viete, akou rýchlosťou ste šli?“ Manželka sa ho spýtala: „Čo hovorí?“ Manžel odpovie: „Pýta sa, či viem, že som išiel prirýchlo!“ Policajt je potom zvedavý: „A odkiaľ ste?“ Manželka chce znova vedieť: „Čo chce?“ Manžel jej odvetí: „Chce vedieť, odkiaľ sme.“ A policajtovi odpovie: „My sme z Memphisu.“ Policajt na to zareaguje: „Hm, Memphis, tam sú tie najprotivnejšie ženy, aké som kedy stretol.“ Manželka znova nepočuje: „Čo hovorí?!“ Manžel zhrnie: „Hovorí, že ťa dobre pozná!“
Tento jednoduchý príklad nás privádza k skúsenosti nás mnohých: počujeme jedno, ale ďalej odovzdávame niečo iné, upravené podľa seba. Kdesi v nás sa tá prijatá informácia upraví alebo celkom pretvorí; podľa nás, podľa nášho názoru. Ako deti sme sa hrávali známu hru „Jedna baba povedala“: na začiatku sa povie veta, ktorá sa pošepká do ucha susedovi, ten ju pošepká ďalšiemu… až nakoniec posledný povie vetu, ktorá sa k nemu dostala.
A často je to na konci niečo úplne iné ako to, čo vyšlo z prvých úst. Táto hra i ten prvý príklad poukazujú na dôležitý jav, ktorý pozorujeme v našich vzťahoch – problém počúvania. A vidíme ho aj v duchovnej rovine. Každý deň nám Boh chce pretlmočiť dôležité slovo: „Milujem ťa!“ A pritom čo vychádza zo mňa? Moje správanie, moje postoje, moje hriechy navonok hovoria: „Neverím tomu!“ Preto sa potrebujeme vrátiť na začiatok.
A Boh nám to uľahčuje aj slávením toho sviatku – narodenie Presvätej Bohorodičky. Máme pred očami príklad prvého kresťana – človeka, ktorý Božie slovo počúval správne, človeka, ktorý dovolil, aby to čisté Božie Slovo cez ňu dostalo telo. Preto máme pred sebou znova Božie slovo, ktoré je spojené s väčšinou sviatkov Presvätej Bohorodičky. Je to slovo o počúvaní. Boh totiž vie o našom probléme, preto sa k nemu vracia znova a znova. Problémom je, že nevieme počúvať. Riešením je, aby sme počúvať začali.
Ako? Vieme, že tých, ktorí sa pripravujú na svätý krst, nazývame katechumenmi. Je to grécke slovo, ktoré znamená vyvolať v niekom ozvenu. Človek jednoducho počúva a Božie slovo, ktoré prijíma, má v ňom vyvolať ozvenu – zmenu života, zmenu postoja. Kedy je však ozvena v priestore lepšia? Predsa vtedy, keď miestnosť, v ktorej hovoríte, je prázdna! Podobne je to s nami: ak sme plní svojich plánov, samých seba, Božie slovo nespôsobí ozvenu – potrebujeme byť prázdni.
Nie náhodou východná spiritualita pred teosis hovorí o kenosis. Prečo? Lebo je to najlepšia cesta, ako odovzdať to isté Božie slovo, ktoré sme prijali. Toto Božie slovo vstupuje. Aké vystúpi, to záleží len na nás.
Čítal som o jednom malom chlapcovi, ktorý chcel na Vianoce napísať list Ježiškovi. Začal slovami: „Drahý Ježiško, keďže som bol posledných 6 mesiacov dobrý, prosím si tieto darčeky.“ Potom sa zastavil, zamyslel sa a „6 mesiacov“ zmenil na „3 mesiace“. Po krátkom premýšľaní to zmenil na „3 týždne“. Potom preškrtol aj tú trojku. Nakoniec vstal od stola a išiel k jasličkám, kde boli malé figúrky. Spomedzi nich vybral figúrku Panny Márie, vrátil sa k stolu a svoj list začal písať odznova: „Drahý Ježiško, ak chceš ešte niekedy vidieť svoju mamu…“
Príklad duchovného vydierania. Ale v kontexte sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky môže nadobudnúť aj iný význam: Toto by chcel Pán Ježiš – vidieť svoju matku; keď sa pozrie na hocikoho z nás, chcel by vidieť svoju matku. Keď ho raz prišla navštíviť, Pán Ježiš sa zahľadel na tých, ktorí ho počúvali, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia…“
Narodenie Presvätej Bohorodičky, to nie je len spomienka na jej pozemský život, ale je to horúca aktualita – pre môj duchovný život. Sláviť dnešný sviatok znamená oslavovať Boha, znamená oslavu Bohorodičky – ale dar môžeme dostať my: tým darom je živé pravé Božie slovo v mojom srdci. A čo môže byť mojím darom? Aby sa to isté nezmenené Božie slovo stalo cezo mňa telom. Aby sa aj na mňa Pán Ježiš mohol pozrieť a povedať: „V Bratislave, Košiciach i v Prešove, tam žije moja matka, môj brat, moja sestra.“
