Rozmýšľali ste niekedy nad týmito Ježišovými slovami, ako to vlastne s tými deťmi myslel? Chce, aby sme boli naivní, infantilní, nezodpovední, mysleli iba na svoje veci, nechávali sa obskakovať, pestovať, aby sa o nás iní starali…?
Táto veta nasledovala po otázkach dospelákov, učeníkov, ktorí strávili v Ježišovej blízkosti tri roky. Mohli zažívať veci ako nikto iný. Videli znamenia, zázraky, počuli Božiu múdrosť takpovediac z prvej ruky.
A predsa kladú typicky ľudskú dospelácku otázku: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“ Kde sa v nás ľuďoch berie táto túžba byť dôležití? Čo to o nás vypovedá?
Vtedy Ježiš postavil doprostred dieťa a im povedal: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva…“ Dieťaťu stačí, že je milované, prijíma lásku rodičov a celej širokej rodiny a teší sa tomu.
Vždy hľadá pomoc a oporu u najbližších, hlavne u otca, prípadne mamy. Dôveruje, že u nich nájde všetko, čo potrebuje, a to mu stačí. Dieťa, ktoré zažíva, že je milované, je spokojné a šťastné. Nič viac nepotrebuje. Dieťa si ničím lásku zaslúžiť nemusí, je ľúbené len preto, že je; že sa narodilo a rodičia ho prijali.
Takto by to bolo v ideálnom svete. Ale my vidíme okolo seba príbehy ľudí, ktoré vyzerajú inak. Možno sami zažívame iný život, smutnejší… Chýba nám skúsenosť s láskavými rodičmi, neveríme, že ľudia nás majú radi, vidíme svet ako nebezpečné miesto…
Preto sa snažíme si lásku, pozornosť či určité postavenie zaslúžiť. Prípadne vybojovať ostrými lakťami, sami sa zabezpečiť.
To, čo nám dnes evanjelium hovorí, znamená: Obráť svoju pozornosť na dôležitejšie veci, zmeň zmýšľanie, uver, že Boh ťa miluje. Nemusíš si zarábať na lásku. Boh za teba zomrel a vraví nám: „Chcem ťa mať v nebi pri sebe. Už sa nemusíš strachovať o svoju budúcnosť, pre mňa si dôležitý. Ja sa o teba postarám! Pri mne ti nič nebude chýbať…“
Viera neznamená len veriť, že Boh existuje. Viera je zažívať s Bohom intimitu, kráčať s ním denne do práce, večerať s deťmi, starať sa o chorého manžela, pozvať chudobného k štedrovečernému stolu… Viera znamená vedomie, že som milovaný napriek celej svojej biede.
Svätý Pavol a jeho teológia milosti nám dosvedčuje, že jediné, čo nás zachráni, je Boh, jeho láska a milosť: „… spasení ste zadarmo, jeho milosťou, nie je to z vás, je to Boží dar…“
Na tebe je, ako odpovieš. Aký postoj zaujmeš voči Bytosti, ktorá ťa nekonečne miluje? Boh ti dal slobodu a čaká.
Ak si nikdy nezažil či nezažila skúsenosť s Božou láskou, pros o ňu, aby si ju zakúsil či zakúsila vedome, naplno, osobne:
Daj nám všetkým, láskavý Otče, zažiť,
kým si, aký si, a ako veľmi nás miluješ.
Nech sme premožení ako svätý Pavol,
aby sme už nevedeli bez teba žiť,
a nevedeli nehovoriť o tom,
čo sme videli a počuli…
