Deň detí nám ponúka možnosť zamyslieť sa nad vplyvom detstva na život človeka. Na príklade posledných štyroch pápežov vieme odčítať, ako obdobie detstva poznačilo ich celoživotné príbehy. Aké mali detstvo svätý Ján Pavol II., Benedikt XVI., František a Lev XIV.?
Pápež Lev XIV.
Mildred Martinez Prevostová sa narodila v Chicagu do kreolskej rodiny. Vyštudovala a pracovala ako knihovníčka na stredných školách. Vydala sa ako 37-ročná za Louisa Prevosta, o osem rokov mladšieho vojnového veterána. Popri domácnosti a práci v školách aj aktívne pomáhala vo farnosti, kde učila deti variť a žehliť. Biskup Daniel Turley, ktorý poznal jej syna Roberta Prevosta ešte ako tínedžera, o Mildred pre New York Times povedal: „Bola prakticky svätá. Bola jednou z tých ľudí, ktorých keď stretnete, tak cítite Božiu prítomnosť.“
Mildred bola známa aj tým, že vedela krásne spievať Ave Maria. Jej najstarší syn Louis spomínal: „To bola jej charakteristická pieseň, spievala ju stále.“ Jej manžel Louis Prevost slúžil počas druhej svetovej vojny ako poručík námorníctva v Stredomorí a po návrate do Chicaga pracoval ako katechéta.
Robert Prevost (dnes pápež Lev XIV.) vyrastal na predmestí Chicaga v rodine, kde sa veľa modlilo, kde sa spájali vzdelanie a praktická viera. Ako malý chlapec sa doma s bratmi „hrával na omšu“, v kostole miništroval a spieval v zbore. Robert spomínal, že už na základnej škole rozmýšľal o tom, že by bol kňazom, ale rozhodujúci impulz prišiel na strednej škole St. Augustine Seminary High School. Tam zažil spoločenstvo viery, ktoré ho priviedlo k rehoľnému životu medzi augustiniánmi a neskôr k misijnej práci v Peru, ktorá ho definitívne utvrdila v kňazskom povolaní.
Pápež František
Regina Sivori Bergoglio pochádzala z rodiny talianskych prisťahovalcov v Argentíne. Pred svadbou vraj vôbec nevedela variť, sama neskôr hovorievala, že keď sa vydala, „nevedela ani vajíčko osmažiť“, no po svadbe sa stala šikovnou kuchárkou. Jej život bol spätý s domácnosťou a výchovou piatich detí. Jej manžel Mario bol účtovník a utečenec z Talianska pred Mussoliniho režimom.
Jorge Mario Bergoglio (neskorší pápež František) bol ich najstarším dieťaťom a vyrastal v malom byte vo štvrti Flores v domácnosti, kde sa hovorilo po španielsky i po taliansky. V rodine Bergogliovcov bolo veľa detí, ruchu a veselých spoločných chvíľ. Jorge Mario bol od detstva zvedavý a spoločenský, miloval futbal a tanec. Keď uvažoval o štúdiu medicíny, Regina bola nadšená. Neskôr, keď jej povedal, že ide do seminára, vysvetlil jej, že bude lekárom duší, prijala to. Pápež František spomínal, že Regina bola v jeho živote kľúčovou osobou. Zabezpečovala chod domácnosti a vytvárala prostredie, v ktorom sa pápež František naučil, čo znamená rešpekt, rodina a viera.
Benedikt XVI.
Mária Peintner Ratzinger bola vyučená pekárka a kuchárka, neskôr pracovala v niekoľkých domácnostiach ako gazdiná a kuchárka. Keď mala 21 rokov, odpovedala na inzerát v novinách a vydala sa za Jozefa Ratzingera, ktorý bol policajt a otvorene sa staval proti nacistickému režimu. Jeho zásadovosť spôsobovala rodine problémy a znamenala časté sťahovanie.
V každom novom meste si Mária musela hľadať spôsob, ako udržať rodinu a domácnosť aj bez stabilného zamestnania. S láskou sa venovala deťom. Malý Jozef, budúci pápež, vyrastal v skromných pomeroch, no doma zažíval jednoduchú praktickú vieru: modlitba, spev a vzájomný rešpekt boli samozrejmosťou.
Už ako päťročného ho fascinovali liturgické rúcha a v dvanástich rokoch vstúpil do malého seminára. Mária bola oporou – vytvárala doma prostredie modlitby, spevu a vzájomného rešpektu. V Mníchove si našla miesto šéfkuchárky dezertov v Hoteli Wittelsbach.
Nemecký historik Michael Hesemann, ktorý strávil mesiace rozhovormi s Jozefovým bratom Georgom, to zhrnul takto: „V Amerike je krásne príslovie: ‚Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu zostáva.‘ Tajomstvom rodiny Ratzingerovcov bolo, že sa spolu modlila. Keď mali problém, riešili ho modlitbou, preto boli takou harmonickou rodinou.“
Svätý Ján Pavol II.
Karol Wojtyła starší, otec budúceho pápeža Jána Pavla II., bol armádnym dôstojníkom. Jeho manželka Emília pochádzala z Poľska a pred svadbou príležitostne učila deti. Po svadbe si privyrábala šitím a vyšívaním. Emíliino zdravie bolo krehké, ich dcéra Oľga zomrela krátko po narodení a starší syn Edmund zomrel v mladosti, keď pracoval ako lekár a nakazil sa šarlachom.
Keď Emília čakala Karola, budúceho pápeža, lekár jej odporúčal potrat pre jej slabé srdce. Emília to odmietla. Po pôrode požiadala, aby otvorili okno, aby chlapec počul spev z neďalekého kostola: „Chcem, aby prvé, čo moje dieťa počuje, boli litánie k Panne Márii,“ povedala. O deväť rokov neskôr zomrela na zlyhanie srdca a obličiek. Proces jej blahorečenia stále pokračuje.
Karol Wojtyła vyrastal vo Wadowiciach v rodine, kde po matkinej smrti prevzal vedenie domácnosti jeho otec. V detstve rád hrával futbal, lyžoval a chodil na dlhé prechádzky do hôr. Aj keď bola rodina chudobná a zažila veľa strát, doma vládla atmosféra viery, pokoja a jednoduchého poriadku.
Rodiny štyroch ostatných pápežov boli bohaté, hoci nie materiálne. Dokázali deťom odovzdať pravé bohatstvo: aby sa nadprirodzený Boh stal prirodzenou súčasťou ich každodenného života.
Nielen na Deň detí sa preto modlíme, aby každé dieťa malo rodinu, v ktorej sa odovzdáva toto bohatstvo. Veď veľké veci sa začínajú v tichu detskej izby, pri rozhovoroch s rodičmi a v malých skutkoch lásky.
Ako povedal pápež František: „Rodičia vo svojej bezpodmienečnej a obetavej láske k svojim deťom sú protilátkou na individualizmus; sú najväčšími nepriateľmi vojny.“
