Milí čitatelia, kedy naposledy ste sa oboznámili s nejakým zaujímavým cudzojazyčným slovom – s takým, čo má vtipnú výslovnosť alebo čo označuje jedinečný predmet či neobvyklú činnosť; so slovom, ktoré si človek hneď zapamätá a rád ho posúva ďalej?
Mne sa prednedávnom počas jednej cesty vlakom do uší dostalo slovo slunčogled. Ide o bulharské označenie pre slnečnicu (bul. слънчоглед).
Preletiac v mysli inojazyčné ekvivalenty tohto slova, ako napríklad anglický sunflower, nemecký Sonnenblume, španielsky girasol či poľský słonecznik, som si povedala, že bulharský slunčogled, minimálne v rámci tohto veľmi skromného výberu, jednoducho vyniká.
Sympatický doslovný význam tohto slova si možno poľahky domyslieť, a síce „ten(tá), ktorý(á) hľadí na slnko“. Na úrovni metafory tento význam predstavuje jednoduchú, zato skvelú inšpiráciu pre každého, kto svoju životnú energiu čerpá a chce čerpať zo slnka, ktorým je Ježiš Kristus.
Slnečné svetlo je pre slnečnicu a mnohé iné organizmy nenahraditeľným zdrojom energie a existencie. Zabezpečuje fotosyntézu – proces, ktorým rastliny a niektoré baktérie vytvárajú organickú hmotu a kyslík zo svetla, vody a oxidu uhličitého a udržujú tým život na Zemi.
Aby sme mali skutočný život a aby sme tento život prostredníctvom prívetivých očí, usmiatych pier, múdrych slov a skutkov lásky boli schopní prinášať všade tam, kam nás povoláva naša každodennosť, musíme svoj zrak orientovať na Ježiša Krista, na slnko, ktoré nikdy nezapadá.
Všetci dobre poznáme obľúbenú detskú otázku, ktorá sa pýta na to, akým zvieratkom by sme chceli byť. Odkedy poznám slovo slunčogled – ten(tá), ktorý(á) hľadí na slnko, bez váhania odpovedám, že viac než zvieratkom by som chcela byť rastlinou, presnejšie slnečnicou, najpresnejšie Božou slnečnicou.
Čím by si chcel byť ty, milý čitateľ?
