8. máj je v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spojený s blahoslavenou Miriam Teréziou Demjanovičovou SC, prvou rehoľnou sestrou slovenského pôvodu blahorečenou priamo na pôde USA. Jej krátky život stačil na to, aby zapálila tisíce sŕdc hlbokou láskou k Bohu a zavŕšila ho zázrakom uzdravenia uznaným Svätou stolicou.
Terézia Demjanovičová sa narodila 26. marca 1901 v Bayonne neďaleko New Yorku ako siedme dieťa gréckokatolíckych prisťahovalcov Alexandra Demjanoviča a Johanny, rodenej Suchej, z Bardejova. Krst, myropomazanie i prvé sväté prijímanie prijala vo východnom (byzantskom) obrade, ktorý si ponechala po celý život, hoci neskôr vstúpila do latinskej Kongregácie milosrdných sestier svätej Alžbety.
Základnú školu ako veľmi nadaná ukončila v januári 1913. Hneď vo februári ju rodičia zapísali do miestnej strednej školy, kde zmaturovala v januári 1917. Po skončení štúdia vážne uvažovala, že pôjde po stopách svojej staršej sestry Márie a stane sa učiteľkou. Ich matka Johanna však v dôsledku veľkej chrípkovej epidémie v New Yorku náhle ochorela a Terézia bola nútená zostať doma. Chorú matku ošetrovala až do jej smrti 27. novembra 1918. Okrem povinností v domácnosti sa v tom čase aktívne zapájala aj do cirkevného života. Bola členkou cirkevného spevokolu a mariánskej kongregácie a tiež tajomníčkou miestnej organizácie katolíckych žien.
V septembri 1919 rodina rozhodla, že Terézia pôjde študovať na učiteľskú Akadémiu svätej Alžbety v neďalekom mestečku Convent Station, ktorú viedli sestry z Kongregácie milosrdných sestier svätej Alžbety. Bola to aj posledná vôľa jej umierajúcej matky Johanny.
Napriek tomu, že Terézia veľmi túžila stať sa karmelitánkou, podrobila sa vôli rodiny a do školy nastúpila. Ako hlavný predmet štúdia si vybrala anglickú literatúru. V študijných rokoch vynikala nielen v angličtine a v literatúre, ale aj v matematike i v kreslení, ako aj v ostatných predmetoch. Jej spolužiaci spomínali, že ju často vídavali kľačať v kaplnke s ružencom v ruke. Štúdium ukončila slávnostnými promóciami 14. júna 1923.
Posledné prázdniny po skončení učiteľskej akadémie strávila Terézia v rodičovskom dome, ale ešte stále nebola rozhodnutá o svojom budúcom povolaní. Po prázdninách nastúpila ako učiteľka do Akadémie svätého Alojza v Jersey City, kde vyučovala angličtinu a latinčinu. Na konci školského roka však dospela k názoru, že nemá povolanie vyučovať deti, a tak od júla 1924 zostala doma medzi svojimi najbližšími.
V tom čase jej najstaršia sestra Mária a starší brat Karol, ktorý už bol kňazom, radili, aby nadobudnuté vzdelanie a svoje schopnosti uplatnila práve v Kongregácii milosrdných sestier svätej Alžbety, kde absolvovala učiteľskú akadémiu.
Po dlhom uvažovaní a vrúcnych modlitbách sa Terézia na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra 1924 rozhodla vstúpiť do odporúčanej kongregácie. Jej vstup však oddialila smrť otca Alexandra, ktorý zomrel po dlhotrvajúcom zápale pľúc 30. januára 1925.
Svoj rehoľný život v Kongregácii milosrdných sestier svätej Alžbety v Convent Station začala Terézia na sviatok Panny Márie Lurdskej 11. februára 1925. Od februára do mája 1925 bola v kongregácii postulantkou (zároveň učila v Kolégiu svätej Alžbety) a 17. mája bola slávnostne oblečená do rehoľného rúcha, prijala rehoľné meno Miriam Terézia na počesť Terézie z Ávily i Terézie z Lisieux a vstúpila do noviciátu. Zaujímavosťou je, že práve v tento deň bola v Ríme vyhlásená za svätú Terézia z Lisieux.
Jej duchovný vodca benediktín Benedict Bradley vybadal jej výnimočný vhľad do duchovného života a požiadal ju, aby pre spolunovicky spísala súbor meditácií o duchovnom živote. Vzniklo 26 textov, ktoré po jej smrti vyšli pod názvom Greater perfection (Väčšia dokonalosť) a dodnes patria k obľúbeným podkladom pre duchovné cvičenia. Slovenský jezuita Štefan Senčík ich preložil pod názvom Kvet z bardejovských záhonov (SÚSCM, 1975).
V novembri 1926 podstúpila banálnu tonzilektómiu, po ktorej sa jej stav prudko zhoršil. Diagnóza: vyčerpanie, zápal myokardu a akútna apendicitída. Keďže lekári pochybovali, či prežije operáciu, 2. apríla 1927 zložila večné sľuby in periculo mortis (v nebezpečenstve smrti). Operovali ju 6. mája a 8. mája 1927 s pokojným úsmevom a so slovami úplnej odovzdanosti odišla k Pánovi. Mala 26 rokov.
Správy o modlitbách vypočutých na jej príhovor sa šírili bleskovo. Už v roku 1946 diecéza Paterson otvorila beatifikačný proces. Vznikla Liga modlitby sestry Miriam Terézie. V roku 2012 ju Benedikt XVI. vyhlásil za ctihodnú a o rok neskôr pápež František uznal ako zázrak úplné navrátenie zraku chlapca Michaela Mencera (1964).
4. októbra 2014 sa v newyorskej Bazilike Najsvätejšieho Srdca Ježišovho konalo prvé beatifikačné slávenie v dejinách USA. Kardinál Angelo Amato prečítal pápežský dekrét, relikvie priniesli príbuzní spolu s uzdraveným Michaelom.
Sestra Miriam Terézia nám nechala jednoduchý, no radikálny odkaz: „Každý je povolaný ku svätosti.“ Bez ohľadu na obrad, kultúru či povolanie máme hľadať väčšiu dokonalosť v bežných povinnostiach a všetko premieňať na modlitbu. Jej životný príbeh spája východné a západné tradície Cirkvi a ukazuje, že jednota Cirkvi žiari v rozmanitosti obradov a že mystika môže rozkvitnúť aj v rušnom industriálnom New Jersey.
Vydavateľstvo Dobrá kniha vydalo životopis blahoslavenej z pera Štefana Senčíka pod názvom Na ceste za väčšou dokonalosťou.
Blahoslavená Miriam Terézia, nauč aj nás premeniť obyčajné chvíle na cestu k „väčšej dokonalosti“!
