Čoskoro sú tu. Šťastné, veselé, pokojné, tiché, ale aj krehké a náročné. Vianoce sú obdobím so silným emocionálnym nábojom. Niekedy prinášajú pookriatie do všedných dní, inokedy aktivujú staré rany. A neraz sú veľmi osamelé – či už v skutočnej samote, alebo uprostred bolestivých vzťahov.
Ako zvládnuť akútnu či chronickú vianočnú bolesť, smútok či úzkosť? Tu je krátky návod a zoznam „liečiv“, ktoré môžu uľaviť na duši a priniesť záblesk nádeje.
Pravda. Dopraj si úprimnosť – predovšetkým k sebe samému. Ak ti nie je dobre, priznaj a pomenuj, čo cítiš. Následne môžeš preskúmať korene náročných emócií. Nie je ich dôvodom nízka sebahodnota, pochybnosti o sebe či porovnávanie s ideálom, ktorý si si vytvoril alebo obdivuješ na iných? Dopraj si aj pravdivosť v nazeraní na skutočný zmysel Vianoc. Tie prvé v betlehemskej maštaľke rozhodne neboli idylické. Preto vždy, keď sa cítiš neprijatý, nepochopený a odmietaný, môžeš si byť istý, že nie si ďaleko od skutočného vianočného tajomstva. Aj vtedy, ak sa nevládzeš modliť.
Plán. Ak dopredu vieš, že ťa zrejme čakajú náročné Vianoce, skús sa trochu pripraviť. Nemusí ísť o nabitý vopred stanovený harmonogram každého dňa. Skús si naplánovať aspoň hlavné body – svätá omša (kedy, v ktorom kostole), prechádzka (čas a cieľ), telefonát blízkemu človeku či návšteva cintorína. Rozumné naplánovanie jedál a nákupov môže byť prevenciou pred emocionálnym prejedaním i zbytočným plytvaním.
Prítomnosť. Prežívať naplno „tu a teraz“ je ideálnym liekom na úzkosť z toho, čo môže prísť. Ak sa dostavia obavy a myšlienky „čo ak“, môžeš využiť tzv. stop techniku. Zastav sa a na dve minútky sa sústreď len na vlastné dýchanie. Krátky nádych nosom a dlhší pomalý výdych ústami. Následne krátko pozoruj , čo práve cítiš a čo by si v tejto (nie nasledujúcej) chvíli potreboval. Napokon sa rozhodni pre akciu – vhodná je krátka pohybová alebo tvorivá aktivita, prechádzka (rozchodenie úzkosti), príprava obľúbeného čaju či jednoduché zabalenie sa do deky.
Pohyb. Nezabudni na telesnú aktivitu. Možno by si najradšej preležal celý deň v posteli. Úzkosť má rada nečinnosť a pasivitu. Ak jej chceme predísť, rozhýbme telo a rozšírme životný priestor.
Potešenie. Aj keď možno prežívaš náročné obdobie, neboj sa prežiť kúsok vianočnej radosti. Čo by ti ju mohlo priniesť? Možno je to pozretie obľúbenej rozprávky alebo filmu, prechádzka k jasličkám, ozdobenie príbytku jednoduchými svetielkami, vychutnanie koláčika či krátky výlet na obľúbené miesto (spokojne osamote). Dávaj si veľký pozor na lieky, ktoré neliečia – sú to najmä vysoko „dopamínové“ potešenia ako alkohol, cigarety, prehnaná konzumácia sladkostí či nezdravých jedál, ale aj únik do virtuálneho sveta s mobilom v ruke. Radosť po ich užití je intenzívna a krátka a mozog si bude pýtať ďalšiu a ďalšiu dávku.
A napokon – dopraj si skutočný súcit k sebe samému. Zaslúžiš si ho. Rovnako ako krehké dieťatko v jasličkách, na obraz ktorého si stvorený. Nezabudni, že:
- Môžeš prežívať akékoľvek emócie – aj na Vianoce.
- Môžeš prežiť Vianoce inak, než si ich prežíval doteraz.
- Môžeš si dopriať oddychapostarať sa o seba bez pocitu viny.
- Môžeš povedať nie, keď nevládzeš.
- Môžeš ísť na svätú omšu do kostola, kde sa naozaj cítiš dobre a bezpečne.
- Nemusíš byť ako ostatní nato, aby si bol „dosť dobrý“.
- Nemusíš sa stretnúť s ľuďmi, ktorí ťa ustavične zraňujú, ak sa na to necítiš.
- Nemusíš sa usmievať, ak tvoje srdce krváca.
- Nemusíš odpustiť hneď – dopraj si čas na liečenie zranenej duše.
- Nemusíš sa modliť dokonaleaprežívať počas sviatkov hlboké duchovné zážitky.
G. K. Chesterton v jednej zo svojich kníh píše: „Paradox sedí pri prameňoch pravdy. Paradox nádeje spočíva v tom, že čím beznádejnejšia je situácia, tým viac musíme dúfať.“ Nádej je na strane tých, ktorí po vianočnej radosti ešte len túžia. Príbeh našej spásy ukazuje, že jasličky a kríž, bolesť a radosť, slzy a úsmev môžu (nielen na Vianoce) koexistovať. A keď bude príliš ťažko, neváhaj siahnuť po krabičke prvej pomoci.
