Dnes sa v rímskokatolíckych kostoloch na celom svete čítajú úryvky z Evanjelia podľa Jána a tiež zaznievajú inšpiratívne slová zo Skutkov apoštolov.
Čo na prvý pohľad zaujme v Skutkoch apoštolov, je fakt, že Ježišovi učeníci začali ohlasovať Božie slovo a mali úspech.
Aká bola reakcia? Ľudia ich počúvali s otvoreným srdcom. No spravodliví a vzdelaní tej doby, čiže zákonníci, na nich žiarlili. Žiarlivosť je azda najzákernejšou vlastnosťou, ktorá je koreňom mnohého zla.
V tomto prípade nešlo o to, kto má pravdu, kto je nositeľom pravej náuky… Tu išlo len o to, kto má väčší úspech.
Takto sa môžu začať veľké preteky o priazeň davu. Preteky šamanov, preteky cirkví, preteky hudobných skupín či športových klubov.
Kto nazhŕňa najviac fanúšikov, víťazí.
Tí, ktorí fanúšikov a slávu nemajú, majú dve možnosti: začať viac makať, zabrať a pokúsiť sa víťaziť, alebo žiarliť a podrážať súperom nohy.
Žiarlivosť tu bola od najstarších čias. Diabol žiarlil na Boha, had na človeka, Kain na Ábela… Tam bola v hre žiarlivosť na Božiu priazeň.
Žiarlivosť je komplikovaná emócia. Píše sa o nej ako o fenoméne, ktorý v sebe zahŕňa hnev, smútok, strach zo straty a prehry, zároveň sa mieša s nízkym sebavedomím a potrebou kontrolovať.
Čo s ňou? Ako sa jej zbaviť? Ako ju krotiť?
Ako s ňou zabojovať, aby sme nedopadli tragicky či trápne ako Kain alebo zákonníci?
Teológ hovorí, že liekom na všetko je pohľad lásky. Z toho vyviera pohľad prajnosti. Tam, kde je prajnosť, žiarlivosť umiera.
No a v dnešnom evanjeliu čítame o tom, že kto verí v Ježiša, bude konať skutky podobné ako on.
Občas sa modlíme za skutočne nezmyselné veci. Žiadame si zázraky, vynucujeme si senzácie ako Herodes, keď chcel od Ježiša vidieť zázrak.
Na našej ceste k svätosti by možno stálo za to získať dar prajnosti a nežiarlenia.
To je celkom pekná vízia.
