Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o tom, že Chrám bude zbúraný. Hovorí, že prídu falošní proroci; že budú vojny, ale to ešte nie je jeho príchod.
Najdôležitejšia vec je uvedomiť si, že nebeské kráľovstvo je medzi nami práve vtedy, keď sa necháme milovať a túto lásku odovzdávame ďalej.
Nemusíme sa trápiť, či je Cirkev prenasledovaná, osočovaná alebo znevažovaná, lebo Ježiš to predpovedal. Malo byť nás trápiť, že ľudia na mne a na tebe nevidia radosť, ktorá vyplýva z Božej prítomnosti v našom srdci.
Ježiš predpovedal, že nás budú prenasledovať, a ak o nás hovoria zle, malo by nás to tešiť. Najväčšia radosť je vedomie, že Boh nás nekonečne miluje.
Celých 2000 rokov sú vo svete vojny. Celých 2000 rokov sa objavujú falošní proroci, ktorí hovoria, že príde koniec sveta. Ale ak si ja uvedomujem, ako veľmi ma Boh miluje a že miluje aj toho, kto mi tak veľmi lezie na nervy, toto ma napĺňa pokojom: keď neviem zmeniť seba, nemôžem meniť ani druhého.
Takmer žiadne kresťanské spoločenstvo, ktoré zakladal svätý apoštol Pavol, už dnes nejestvuje. Vytlačil ich islam. Ich chrámy boli zborené. Chrámy nepotrebujeme, potrebujeme živé spoločenstvá, ktoré sa majú kde stretávať a sú chrámami Ducha Svätého. Môžeme sa klaňať Bohu v Duchu a pravde.
Nemajme teda strach, či príde hlad alebo vojna, lebo to by nebolo nič nové. Majme strach žiť v neláske, v neodpustení, lebo to znamená zažívať peklo na zemi. Ak máš lásku a slobodu, nik ti ju nemôže vziať.
Nech nás Pán naplní pokojom a nádejou, že ho uvidíme takého, aký je!
