V dovolenkovom období sa väčšina z nás pohybuje, cestuje. Oddych je výborná vec, ale prináša so sebou aj isté riziká. Keď totiž zmeníme prostredie, vzťahy alebo rytmus života, v nových podmienkach často zabúdame na to, čo je podstatné.
V evanjeliu na dnešný deň čítame, že „Syn človeka je Pánom aj nad sobotou“ (Mt 12,8). Vieme, že sobota bola a je osobitým dňom. V aktuálnom období ho môžeme vnímať aj ako symbol dovolenky. Kľúčovým vo vete je slovíčko „aj“. Syn človeka, Ježiš Kristus, je Pánom aj nad sobotou rovnako ako nad každým iným dňom, dovolenkový čas nevynímajúc. Ísť na dovolenku je správna vec. Potrebujeme si oddýchnuť a načerpať silu, energiu, entuziazmus a zdravie pre ďalšie plnenie pracovných povinností a budovanie vzťahov.
Na dovolenke však nesmie mať dovolenku náš duchovný život. Kamkoľvek cestujeme, s kýmkoľvek sme, určite nezabúdajme na modlitbu. Rovnako ako nezabúdame na svoje základné potreby – jedlo, pitie, spánok, nezabúdajme živiť svoju dušu modlitbou, aby sme si neustále pripomínali, že náš Pán je Pánom aj nad dovolenkou.
Niektorí turisti navštevujú počas dovolenky destinácie, v ktorých nájsť katolícky kostol nie je jednoduché. Povinnosť účasti na nedeľnej svätej omši však platí aj počas dovolenky. Nie je to totiž povinnosť uložená zvonka, ale je to povinnosť, ktorá vychádza zvnútra našej duše: aspoň raz do týždňa počúvať Božie slovo, prijať Eucharistiu a mať skúsenosť spoločenstva.
Pri návšteve zahraničia, či dokonca zámoria sa k tomu pridáva aj rozmer univerzality Cirkvi. Kamkoľvek prídeme, všade môžeme nájsť kresťanov katolíkov, ktorí vyznávajú Ježiša ako Krista, Božieho Syna. Kým v osobnej modlitbe ďakujeme za to, že Pán Boh je prítomný naozaj všade, účasťou na svätej omši vzdávajme vďaky za jeho učenie, ktoré dáva zmysel života človekovi každej kultúry a mentality.
A okrem toho nezabúdajme na to, že prikázanie lásky nemá dovolenku. Omnoho viac ako geografické vrcholy majú v prvom rade hodnotu tie duchovné.
Nepokazme si dovolenku vynechaním týchto dôležitých duchovných momentov.
