Zajtra si v Cirkvi pripomenieme sviatok troch archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela. Na Slovensku je najrozšírenejšia úcta k prvému z menovaných, keď okrem iného nesie či nieslo patrocínium svätého Michala Archanjela približne 300 kostolov a kaplniek.
Tento archanjel je opisovaný ako veliteľ nebeského vojska. Medzi jeho hlavné úlohy tak patrí boj proti satanovi a jeho služobníkom, ochrana Cirkvi a záchrana duší veriacich pri Poslednom súde.
Aj preto bol prvým z anjelov, ktorému bola v Cirkvi vzdávaná liturgická úcta. Je patrónom rytierov, vojakov, policajtov, výrobcov váh, zomierajúcich i dobrej smrti. Zobrazovaný je so štyrmi hlavnými atribútmi: váhami, mečom, pancierom a štandardou s krížom.
V rámci stredovekej nástennej maľby u nás sa stretávame s archanjelom Michalom v scéne Psychostáza, teda Váženie duší, ako pripomienky Posledného súdu. Svätý Michal v nej drží v jednej ruke meč a v druhej rovnoramenné váhy. Na tých je vážená duša človeka, ktorú sa snažia prevážiť vo svoj prospech diabli. Na Slovensku poznáme toto vyobrazenie vo viac ako desiatke kostolov, niekde však len vo fragmentoch.
V tomto ohľade stojí za zmienku gotický Kostol svätého Michala stojaci pri košickom katedrálnom Dóme svätej Alžbety. Patróna kostola tu nájdeme nielen v podobe nástennej maľby, ale aj kamenných reliéfov na tympanóne západného portálu a na svorníku klenby.
Dnes sa bližšie pozrieme na maľby tohto archanjela v troch kostoloch, kde sa nachádzajú na exponovanom mieste – na víťaznom oblúku, resp. tesne pri ňom.
Kraskovo
Jedno z najznámejších zobrazení svätého Michala u nás nájdeme v neveľkom kostolíku v kopcoch Malohontu. Gotickú stavbu postavili na mieste staršieho chrámu niekedy v prvej polovici 14. storočia. Jej interiér bol vyzdobený v 60. – 80. rokoch 14. storočia hodnotnými freskami.
Na víťaznom oblúku tohto kostolíka nájde návštevník nie jedného, ale hneď dvoch archanjelov. V hornej časti je v rámci rozmerného výjavu Zvestovania Panne Márii zobrazený archanjel Gabriel. Archanjela Michala nájdeme na južnej strane víťazného oblúka pri kazateľnici.
Ide tu o klasické zobrazenie tohto archanjela – stredoveký majster ho namaľoval ako veliteľa nebeského vojska v plnej zbroji z čelného pohľadu. V pravej ruke drží vztýčený meč a v ľavej ruke ďalší zo svojich atribútov – váhy. Tie sú nachýlené na ľavú stranu z pohľadu pozorovateľa, kde sa na miske nachádza duša človeka. Tú sa snažia prevážiť na opačnej strane dvaja diabli. Jeden z nich sedí v miske, druhý, väčší, na nej visí, pričom svoju váhu zvyšuje mlynským kameňom.
Práve brnenie, ktoré maliar zachytil veľmi detailne, pomáha odborníkom fresku bližšie datovať. Má totiž ísť o prechodný druh brnenia francúzskeho typu, ktoré bolo v západnej Európe „v móde“ v rokoch 1375 – 1380.
Autorom kraskovského svätého Michala nemal byť podľa niektorých odborníkov len tak hocikto. Technicky veľmi prepracovaný obraz, aj keď pôsobiaci trocha staticky, mal totiž namaľovať maliar veľmi dobre oboznámený s talianskou nástennou maľbou. Nepoznáme jeho meno, ale odborníci ho vzhľadom na vysokú kvalitu jeho práce pomenovali „Majster kraskovských malieb“.
Šivetice
Jedinečná románska rotunda v gemerskej dedinke neďaleko Jelšavy v sebe skrýva vzácnu freskovú výzdobu z románskeho i gotického obdobia. Hoci sa nástenné maľby z mladšieho obdobia zachovali v menšom rozsahu, predstavujú veľmi hodnotný príklad gotického maliarstva 2. polovice 14. storočia s výrazným talianskym vplyvom.
Patrí k nim aj freska archanjela Michala, ktorú v tomto prípade nájdeme na južnej strane lode medzi víťazným oblúkom a vstupom. Oproti maľbe z Kraskova tu okrem už spomenutého umiestnenia vidíme niekoľko rozdielov. Základným je odlišné stvárnenie postavy archanjela, ktorý tu je zachytený v menej statickej pozícii. K pozorovateľovi je otočený z poloprofilu, keď má hlavu pootočenú doprava. Dynamickejšie pôsobí aj jeho viac pozdvihnutá pravá ruka s mečom, ktorého tenká čepeľ prečnieva až do orámovania obrazu. Maľba nie je taká precízna ako tá v Kraskove: nevidíme tu toľko detailov napríklad v prípade vlasov či brnenia.
Ďalšou odlišnosťou sú proporcie misiek váh s dušou zomrelej, resp. diablami. Stredoveký majster ich namaľoval podstatne väčšie a s inak stvárnenou dvojicou diablov. Aj tu menší z nich sedí v pravej miske, tentoraz však drží väčšieho za chvost. Pomôcť prevážiť zbožne sa modliacu dušu im opäť má pomôcť mlynský kameň zavesený na lane na väčšom diablovi.
Aj anonymný autor tejto maľby si vyslúžil v odbornej literatúre vlastné meno. Vzhľadom na to, že sa mu pripisuje práca na výzdobe chrámu v Ochtinej, poznáme ho ako „Majstra ochtinského presbytéria“.
Poruba
Po Malohonte a Gemeri zavítame v prípade tretieho kostola s archanjelom Michalom až na Hornú Nitru. Pýchou dedinky Poruba neďaleko Prievidze je tamojší chrám zo 14. storočia zasvätený svätému Mikulášovi.
V jeho interiéri sa zachovala jedna z najkrajších ukážok gotického nástenného maliarstva zo začiatku 15. storočia na našom území. Štýlovo ide už o prelínanie starších talianskych vplyvov dobre známych práve z Gemera s novším štýlom prenikajúcim k nám zo západnej Európy.
Podobne ako v Kraskove, aj tu sa stretávame nielen s archanjelom Michalom, ale tiež s Gabrielom. Ten je tu zachytený opäť v známej scéne Zvestovania Panne Márii, ktorú však tentoraz nájdeme v hornej časti východnej steny presbytéria. Pre svätého Michala tu znova zvolili miesto na pravej strane víťazného oblúka, avšak tentoraz v jeho hornej časti pod stropom.
Oproti predchádzajúcim dvom lokalitám však v Porube vidíme iného archanjela. Hoci aj tento drží v rukách meč a váhy, preč je typické brnenie vodcu nebeskej armády, ktoré ho chránilo od krku až po chodidlá. Stredoveký umelec tu odel svätého Michala ako kňaza do alby, ktorú prekrýva brokátová dalmatika s kosoštvorcovým vzorom. Málo vídanú podobu majú aj jeho krídla, ktorých konce sú v zlatej farbe s pávími perami. Tento prvok má byť typickým pre vtedajšie regióny na nemecko-talianskom pomedzí.
Výnimočné je aj zakomponovanie pomerne veľkej postavy svätice pomáhajúcej duši zomrelej, aby ju neprevážili diabli na opačnej strane váh. S týmto motívom sa stretávame aj v prostredí západnej Európy len ojedinele. Svätica má na hlave kráľovskú korunu, aj pre ktorú ju časť odborníkov považuje za svätú Alžbetu Uhorskú. Jej prítomnosť vysvetľujú tým, že bola okrem iného aj patrónkou baníkov a toto povolanie bolo v regióne významne zastúpené. K duši zomrelej prilieta aj menší anjel umiestnený medzi archanjela a sväticu.
Na pravej strane váh misku s rohatým diablom ťahajú dole hneď dvaja čerti, pričom im pomáhajú aj dve ženské postavy, podľa všetkého ako symbol hriechov.
Aj tieto detaily svedčia o tom, že putujúci stredoveký umelec sa inšpiroval knižnou maľbou, možno aj vďaka svojmu pôsobeniu v oblasti Tyrolska.
