„Prechodný pápež.“ Týmto prívlastkom označil pápež František svojho predchodcu Benedikta XVI. v ďalšej knihe El sucesor (Nástupca), ktorá vyšla uplynulý týždeň v Španielsku na podklade rozhovorov s vatikanistom Javierom Martinez-Brocalom. K označeniu svojho predchodcu atribútom „prechodný“ dospel pápež František osobnými spomienkami na konkláve v roku 2005, kde hovorí o vlastných šanciach na zvolenie. „Manéver spočíval v tom, že sa spomenie moje meno, aby sa blokovalo zvolenie Ratzingera,“ zdôveril sa netradične pápež o detailoch vtedajšieho konkláve.
Pápež František ďalej potvrdili, že už v začiatkoch konkláve mal za sebou 40 zo 115 hlasov, ale jeho reálna voľba vraj vtedy neprichádzala do úvahy. On sám podporoval kandidatúru kardinála Ratzingera, a tej vlastnej sa preto zriekol po treťom kole v jeho prospech. Po dynamickom pápežovi Jánovi Pavlovi II. bol potrebný „pápež, ktorý udržiava zdravú rovnováhu – prechodný pápež,“ povedal súčasný pontifex. „Ak by vtedy zvolili niekoho ako som ja, aký by to malo efekt? Veľa nepríjemnosti; nemohol by som nič urobiť,“ opísal pápež František potrebu „prechodného pápeža“.
Zapísal sa do dejín
Voči tomuto označeniu sa ohradil životopisec pápeža Benedikta XVI. Peter Seewald v rozhovore pre Katolícke nedeľné noviny nemeckej diecézy Regensburg. Podľa Seewalda nastavil Benedikt počas takmer ôsmych rokov svojho pontifikátu „rozhodujúci kurz“ a zapísal sa do dejín: „Mnohé z reforiem, ktoré priniesli popularitu pápežovi Františkovi, v skutočnosti zaviedol do života už Benedikt XVI.“ Ako príklad uvádza Seewald niekoľko Benediktových krokov: „Prvýkrát zaviedol otvorené synody biskupov. Začal s reštrukturalizáciou financií Vatikánu. Urobil obrovský pokrok v medzináboženskom dialógu. Zintenzívnil vzťah k judaizmu, ktorý nikdy nebol lepší, ako počas jeho pôsobenia v úrade.“
Súčasný prorok
Seewald tiež pripomenul, že to bol práve pápež Benedikt XVI., kto pri téme sexuálneho zneužívania urobil prvé rozhodujúce opatrenia v zmysle !stratégie nulovej tolerancie.“ V neposlednom rade Benediktova rezignácia „zmenila pápežstvo tak, ako sa v novoveku doposiaľ nezmenilo“. Benediktov životopisec neopomenul ani prorocký dar, vďaka ktorému rozpoznal Františkov predchodca už ako profesor fundamentálnej teológie pohanstvo „prítomné dnes v samotnej Cirkvi“ a požadoval jej „odsvetštenie“. Okrem toho prorocky predvídal cestu k jednoduchej „Cirkvi maličkých s veľkou silou“.
Benediktove reformné snaženie smerovalo k jadru viery, čo dokonca kvitoval aj kardinál Walter Kasper, ktorý sa neradil medzi vyslovených obdivovateľov kurzu svojho krajana. Po odstúpení pápeža Benedikta ocenil jeho „veľký prínos ku konsolidácii a prehĺbeniu viery Cirkvi.“ Pápež Benedikt XVI. prispel k odstráneniu skôrnatenia jadra viery, čím uvoľnil jeho obrovský potenciál.
Najväčší teológ na Petrovom stolci
Vzhľadom na obrovský prínos pápeža Benedikta XVI. nie je Seewaldovi celkom jasné, prečo ho jeho nástupca nazýva „prechodným pápežom“. „Raz Benedikta chváli, nazýva ho dokonca ,veľkým pápežom´, (…) potom zas umenšuje jeho veľkosť, volá ho starým otcom, otcovským priateľom, alebo ako teraz ,prechodným pápežom‘“. Seewald pomenúva aj ďalšie dôvody, pre ktoré je podľa neho toto označenie neadekvátne: „V jasnosti jeho prejavov, v ostrosti jeho intelektu, v brilantnosti spôsobu jeho vyjadrovania sa mu nevyrovnal nikto.“ Okrem toho disponoval Benedikt XVI. „ dobrosrdečnou, ľudskou veľkosťou a autentickosťou, ktorou evanjelium nielen učil, ale aj žil,“ hodnotí bavorský vatikanista. Autor doposiaľ najobjemnejšej biografie pápeža Benedikta XVI. prichádza k záveru, že „pápež Benedikt XVI. je najväčším teológom, ktorý kedy sedel na Petrovom stolci a je Cirkevným učiteľom moderny.“ Pre Seewalda osobne bol pápež Benedikt XVI. pastierom, „ktorý sa nešetril v starostlivosti o ľudstvo a o verné odovzdávanie posolstva Ježiša Krista.“
Komplexnejší prístup jasne ukazuje, že spojenie prívlastku „prechodný pápež“ s pontifikátom Benedikta XVI. jednoznačne nepodáva úplnú ani hlavnú charakteristiku „veľkého pápeža“.