Liturgický rok sa blíži k svojmu zavŕšeniu, čo dosvedčujú aj biblické čítania týchto dní, ktorým hovoríme eschatologické, lebo hovoria o posledných veciach. Zmyslom takýchto textov v Starom zákone nebolo naháňať strach, aj keď mnohí to tak mohli vnímať. Zmyslom týchto proroctiev bolo oživovať vieru v prisľúbeného Mesiáša, pripomínať, že Boh je stále s vyvoleným ľudom, aj vtedy, keď realita ako keby hovorila o opaku.
Takéto uistenie o Božej blízkosti môžeme vidieť aj v evanjeliu dnešnej nedele. Ježiš svojim nasledovníkom predpovedá nie pekné veci, spojené s rôznou formou neprijatia, nepochopenia, nenávisti a prenasledovania, ale nezabudne pripomenúť, že Boh o nás bude vedieť, lebo ani vlas sa nám z hlavy nestratí.
Raz som v jednom časopise (ktorému radšej nechcem robiť reklamu) čítal rozhorčenú otázku: Dokedy nás kresťanov budú prenasledovať? Nuž dovtedy, dokedy budeme autentickí a verní Ježišovi a evanjeliu. Keď si nás svet prestane všímať, to bude znakom, že niečo robíme zle. Kto to nechápe, málo číta evanjelium.
Ježiš nám na inom mieste hovorí aj o tom, ako sa správať v takých situáciách: „Posielam vás ako ovce medzi vlkov.“ (Mt 10,16) Pápež František to komentoval, že Ježiš od nás nežiada, aby sme vedeli čeliť vlkom, teda aby sme boli schopní argumentovať a brániť sa. Potom by sme uvažovali takto: staňme sa dôležitými, početnými, prestížnymi a svet nás bude počúvať a rešpektovať a porazíme vlkov.
Nie, takto to nefunguje. My máme dobrom premáhať zlo. Neposielam vás ako bojovníkov, ale ako ovce, ako baránky – toto je dôležité. Ak nechceš byť ovečkou, Pán ťa nezachráni pred vlkmi. Postaraj sa o seba, ako môžeš. Ak si však ovečkou, máš istotu, že Pán sa o teba postará. Ak sa stratíš, ak ti je ťažko, nefilozofuj, nesťažuj sa, urob dve veci – bľač ako ovečka, teda volaj na Ježiša, a zvoň zvončekom: Tu som, Ježišu, tu som, hľadaj ma!
Ježiš nám teda radí, aby sme aj v ťažkých chvíľach zostali pokorní, tichí a mali túžbu byť nevinní, byť ochotní obetovať sa, pretože práve toto predstavuje baránok: tichosť, nevinnosť, oddanosť, nežnosť.
Svätý Ján Zlatoústy napísal: „Pokiaľ budeme baránkami, zvíťazíme, a aj keď nás obklopí množstvo vlkov, zvládneme ich premôcť. Ak sa však staneme vlkmi – pozri, ako sa mám dobre –, budeme porazení, pretože nám bude chýbať pomoc pastiera. On nepasie vlkov, ale baránky.“ (Homília 33 na Matúšovo evanjelium)
Ak chcem vytrvať do konca, ak si chcem zachovať život, ak chcem byť Pánov, musím ho nechať, aby bol mojím pastierom, a on nie je pastierom vlkov, ale pastierom baránkov, tichých, pokorných, milých Pánovi.
