Meno svätej Synkletiky, ktorú si Gréckokatolícka cirkev pripomína 5. januára, znamená v gréčtine výnimočná. Narodila sa v Alexandrii v bohatej macedónskej rodine.
Synkletika už od mladosti inklinovala k asketickému spôsobu života. Vďaka svojej kráse dostala mnoho ponúk na sobáš, no všetky odmietla. Túžila po čistote a svätosti, preto sa rozhodla pre život zasvätený Bohu. Po smrti rodičov rozdala celý svoj majetok chudobným. So sestrou, ktorá bola slepá, opustila mesto a usadila sa v rodinnej hrobke na okraji Alexandrie, kde začala viesť život v modlitbe, pôste a askéze.
Chýr o jej svätom živote a múdrosti sa rýchlo rozšíril. K Synkletike prichádzali dievčatá a ženy, ktoré chceli nasledovať jej príklad. Napriek svojej túžbe po samote im poskytovala duchovné vedenie a stala sa matkou duchovného spoločenstva. Svoje poučné slová umocňovala príkladom vlastného života.
Zaujímavosťou jej, že povzbudzovala svojich nasledovníkov, aby nevideli svätosť len v úteku na púšť. Preferovala svätosť uprostred každodenného života. Zachoval sa jej výrok: „Možno byť ako mních a žiť pritom v dave a žiť v samote a mysľou prebývať medzi ľuďmi.“
Ako osemdesiatročnú ju postihla ťažká choroba, pravdepodobne rakovina, ktorú však niesla s obdivuhodnou trpezlivosťou a pokorou. Ešte pred smrťou dostala zjavenie o blížiacom sa odchode a mohla dať svojim nasledovníčkam posledné pokyny. Zomrela okolo roku 400 vo veku 84 rokov.
Prepodobná Synkletika po sebe zanechala nielen spomienky na svoj svätý život, ale aj niekoľko duchovných rád, ktoré sú zachytené v zbierke výrokov a príbehov Apofthegmata. Svätica zdôrazňovala potrebu neustáleho zápasu s pokušením, ktoré podľa nej narastá úmerne s duchovnými pokrokmi. Stupňujúce útoky súvisia so závisťou démonov, ktorým prekáža, keď sa človek približuje k Bohu.
