Gréckokatolícka cirkev si 15. marca pripomína svätého mučeníka Agapia z palestínskej Gazy, od mladosti horlivého kresťana, a jeho siedmich spoločníkov, ktorí okolo roku 305 v palestínskej Cézarei obetovali svoje životy za Krista. Príbeh jeho mučeníctva zachytil cirkevný historik Euzébius z Cézarey (asi 275 – 339) v kapitole „Mučeníci Palestíny“ VIII. knihy svojich Cirkevných dejín.
Odohral sa počas prenasledovania kresťanov za cisárov Diokleciána (284 – 305) a Maximiána Herkulia (286 – 305) v Cézarei. Keď v miestnej aréne počas pohanského sviatku pre zábavu prebiehali kruté mučenia a popravy tých, čo odmietli obetovať pohanským modlám, skupinu šiestich mladíkov to pohlo, aby sa zapálili pre Krista.
Publius, Timolaus z Pontu, Romulus z Diospolisu, Dionýz z Tripolisu, Alexander z Egypta a Alexander z Gazy si potom na znak svojho pevného rozhodnutia nechali zviazať ruky za chrbtom a spoločne predstúpili pred miestodržiteľa Urbana. Ich úprimné vyznanie viery: „Aj my sme kresťania!“ šokovalo pohanské autority.
Miestodržiteľ sa snažil presvedčiť ich, aby sa vzdali svojej viery a obetovali pohanským bohom. Sľuboval im bohatstvo a vysoké postavenie, no mladí muži nestratili odhodlanie. Ich láska ku Kristovi bola silnejšia než strach zo smrti.
Keď žiaden z nich neustúpil, boli uvrhnutí do väzenia, kde už dva roky čakali na popravu spravodlivý Agapios a jeho sluha Dionýz. Všetci spoločne čelili krutým mučeniam, no ich ducha nezlomili.
Napokon Urban vydal rozsudok smrti. Agapiových spoločníkov popravili mečom a takto boli pokrstení krvou, kým Agapia predhodili v aréne divým zverom. Sám vykročil v ústrety zúrivému medveďovi, ktorý ho ťažko zranil, ale nezabil. Mučeníka potom odniesli do väzenskej cely, kde na druhý deň jeho telo zaťažili kameňmi, aby ho následne hodili do mora.
Historik Euzébius poznamenáva, že smrť martýrov nebola koncom, ale zrodom ich nového života v Kristovi. Ich odkaz a obeta sa rozšírili naprieč kresťanským svetom a stali sa súčasťou duchovného dedičstva, z ktorého čerpáme dodnes.
Znakom toho je aj modlitba, ktorou sa veriaci na svätcov obracajú:
Pane, na príhovor svätého Agapia a jeho spoločníkov, ktorí neváhali obetovať svoje životy za vieru v teba, prosíme o silu a odvahu v našich vlastných skúškach. Nech ich príklad horlivosti a lásky ku Kristovi zapáli naše srdcia a povedie nás po ceste pravdy a spravodlivosti. Amen.
