6. januára slávi Gréckokatolícka cirkev sviatok Bohozjavenia. Niekedy sa tento sviatok nazýva aj Osvietenie, čo súvisí s krstom, keďže krst (resp. iniciačné sviatosti) sa v byzantskej tradícii často označuje ako osvietenie.
Bohozjavenie je druhým najväčším sviatkom v liturgickom roku Gréckokatolíckej cirkvi – hneď po Pasche. Tento post sa dá odčítať aj na počte starozákonných čítaní na večierni, ktorých je 13 (na Paschu je ich až 15 a na Narodenie Pána ich je 8). Bohozjavenie je teda väčším sviatkom ako Narodenie Pána, hoci sú obidva tieto sviatky vzájomne prepojené a pôvodne sa slávili spolu.
Na sviatok Narodenia Pána oslavujeme zjavenie Boha v tele, na sviatok Bohozjavenia oslavujeme zjavenie Boha v Trojici, preto je Bohozjavenie väčšie ako Narodenie. Nazýva sa nielen Zjavenie Pána, ale Bohozjavenie, pretože slávime zjavenie celej Trojice, hoci zjavenie Otca a Svätého Ducha sa udialo len v náznakoch.
Priliehavo to vystihujú bohoslužobné texty, najmä tropár sviatku:
Pri tvojom krste v Jordáne, zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica, Otcov hlas ti vydal svedectvo, nazval ťa svojím milovaným Synom, aj Svätý Duch v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov…
Okrem zjavenia Trojice a Ježiša Krista ako Bohočloveka je obsahom sviatku aj Ježišovo pokorenie. K Jánovi Krstiteľovi totiž prichádzali ľudia a vyznávali svoje hriechy – Jánov krst bol prejavom pokory a uznaním hriešnosti. Ježiš sa prijatím Jánovho krstu stavia medzi hriešnikov, hoci sám bol bez osobného hriechu. Tým ukazuje, že prijíma naše hriechy za svoje, že ich berie na seba.
Pán Ježiš sa pri krste ponára do vody. Voda bola predtým symbolom smrti, keďže človek nie je schopný žiť vo vode (porov. aj Gn 1: Boh oddelil vody nad oblohou a pod oblohou, Duch Boží sa vznášal nad vodami; Gn 6-8: potopa). Ježiš však svojím ponorením do vody z nej urobil už nie nástroj či prostredie smrti, ale nástroj života. Slovo krst pochádza z gréckeho βάπτισμα a znamená doslova ponorenie. Pri krste teda ide o ponorenie sa do smrti a následné vynorenie sa zo smrti do nového života. Ježišovo ponorenie a vynorenie bolo zároveň predobrazom a predzvesťou jeho smrti a vzkriesenia.
So sviatkom Bohozjavenia sa viaže aj svätenie vody. Ježiš Kristus posvätil vody pri svojom vstupe do rieky Jordán, my posvätením nechávame Ježiša znovu vstupovať do vody, ktorá napája všetko živé. On prišiel posvätiť celý vesmír, preto sa aj na Bohozjavenie zvykla posviacať voda v prírode, v rieke, v potoku, v jazere alebo v mori.
V súčasnosti sa však tento zvyk už zachováva len málokde. Príkladom je obec Jakubany v okrese Stará Ľubovňa.
V deň sviatku Bohozjavenia alebo v období po sviatku, ktoré trvá do 14. januára, je zvykom posviacať domy alebo byty vodou posvätenou na tento sviatok. Môžeme v tom vidieť kozmický rozmer sviatku – posvätenie stvorenstva a celého vesmíru.
Mnoho gréckokatolíkov zvykne robiť v predvečer Bohozjavenia (5. januára večer) takú istú slávnostnú večeru ako v predvečer Narodenia Pána (Štedrý večer) – s tými istými chodmi –, tzv. druhú svätú večeru.
