Niekedy sa stane, že človeka, ktorý má pevný a jasný postoj v základných otázkach ľudskej existencie a morálky, označia za „bigoťáka“. Keď sa nad týmto slovom zamyslíme, v podstate môže ísť aj o kompliment.
Slovo „bigotný“ má dnes silne pejoratívny nádych, ale jeho pôvodný význam – anglické by God či nemecké bei Gott, čiže „pri Bohu“ – naznačuje, že bigotný znamená byť pri Bohu. Ak niekomu povieme, že je bigotný, vlastne hovoríme, že stojí pri Bohu. Samozrejme, iba vtedy, ak svoje postoje naozaj odvodzuje z Božieho slova.
V evanjeliu čítame zásadnú vetu: „Moje slová nepominú.“ Čo to znamená? Čo si máme predstaviť pod týmito Ježišovými slovami?
Svätý Ján hneď v prológu svojho evanjelia píše: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.“ Prvá istota je teda táto: Boží pôvodný plán sa nepominie. To, že existuješ ty, ja, naše spoločenstvo i celá civilizácia, nie je náhoda. V Knihe Genezis čítame, že vesmír bol stvorený ako prostredie pre jediné stvorenie, ktoré sa dokáže pýtať na zmysel svojej existencie – pre človeka.
Toto Slovo je genetickým kódom všetkého existujúceho. Nepominie sa. Nezanikne; na rozdiel od mnohých ľudských slov.
Priemerne rozprávajúci človek povie denne okolo desaťtisíc slov. Ale ruku na srdce: Koľko z nich má skutočný obsah? Koľko z nich o rok poprieme? A koľko z nich úplne zmeníme o desať rokov? Ľudské slová sú krehké. Vidíme to aj vo verejnom priestore – človek dokáže poprieť sám seba a hlásať opak toho, čo raz vehementne odmietal.
Ježišove slová sú iné. Sú stabilné, isté, upokojujúce. Jeho pôvodný projekt sa nepominie.
Platí to aj v druhom význame: Boží prísľub sa naplní. Slová o poslednom súdnom stretnutí s Kristom, kde sa ľudstvo rozdelí na cestu k zatrateniu a cestu k spáse – akokoľvek údesne to znie – sú pravdivé. Boli pravdivé pred tisíckami rokov a budú pravdivé aj o tisíc rokov.
Dnes sme svedkami toho, že človek by mnohé z Božích slov chcel meniť. Platí pravidlo: Ak nežijem podľa Božieho zákona, tak sa čoskoro pokúsim prispôsobiť zákon svojmu životu – nie svoj život zákonu.
Predstavme si, že zdvihnem knihu a dám hlasovať o gravitačnom zákone. Ak by sme všetci jednomyseľne odhlasovali, že nechceme, aby platil, čo sa stane, keď pustím knihu? Vyletí hore? Nie! Spadne na zem.
Tak je to aj s morálnymi zákonmi. Sú vpísané do ľudského srdca, do samotnej logiky existencie. Svedomie nám o nich neustále hovorí. A hoci by sme tento hlas chceli umlčať, ako chceli umlčať Ježiša, Božie slovo sa nezmení ani stopercentným hlasovaním.
Známe pokušenie „byť ako Boh“ a vytvárať si vlastné zákony, vlastné ideológie na nás neustále dolieha. Lenže každý projekt podľa tejto schémy dopadol nie ako raj, ale ako peklo na zemi – deštruktívne aj pre jeho tvorcov.
Dôležitý význam Ježišovho prísľubu platí pre túto chvíľu: Božie slovo platí stále – od počiatku až po zavŕšenie všetkého, v každej sekunde nášho života.
A aké je to slovo?
Je to príkaz lásky: Rob všetko s láskou, podľa Ježišovho srdca, Ježišovej pravdy, Ježišovho slova. Nehovorme ani v sebe, ani navonok spôsobom, ktorý by spochybnil platnosť Božieho slova.
Keď takto uvažujeme, fascinácia týmto prísľubom rastie.
Slová eucharistického premenenia sú živé, pravdivé a nemenné. Keď ich kňaz vysloví, chlieb sa stáva skutočným Ježišom. A keď prijímame Eucharistiu a dotkne sa nášho jazyka, Kristus nás učí hovoriť pravdu – aby naše slová neboli prázdnymi plevami, ale pevnými zrnami pravdy, zakorenenými v Kristovi a smerujúcimi k nemu.
Božie slovo je dar. V pominuteľnom svete nám dáva istotu a orientáciu.
Preto dovoľme dnes Ježišovi dotknúť sa nášho jazyka, srdca, vnímania i smerovania.
Nech všetko v nás zodpovedá Božej pravde, Božiemu slovu, Božiemu projektu.
Niet lepšej cesty než žiť Božiu vôľu.
