Mnohí z nás, čo sme sa narodili a žili pred rokom 1989, máme ešte v živej pamäti jeden povinný pozdrav, ktorý sme museli používať vždy a všade: Česť práci!
„Česť práci!“ malo vyjadriť, že vzdávame česť vykonanej práci, budovaniu socializmu a svetlých zajtrajškov. Zo skúsenosti však viem aj to, že napriek povinnému holdu práci to s ňou nevyzeralo práve ružovo. Na jednej strane bolo to, čo sa verejne deklarovalo, a na strane druhej – a často vzdialenej – bola skutočne dobre vykonaná práca.
Pre socializmus bolo skôr typické, že sa alebo nepracovalo, alebo sa pracovalo polovičato; a mnohokrát bola práca vykonávaná ledabolo.
Tí, ktorí riadili krajinu, sa neskôr snažili prácu zosobniť, spojiť s konkrétnou osobou. Pri trávniku bola napríklad tabuľka s oznamom, že ho má na starostí súdružka XY. Logika veci bola v tom, že sa napíše meno, kto tú danú prácu vykonal alebo neurobil poctivo.
Dobre však vieme, že keby sme prácu postavili len na osobnej zodpovednosti pred iným človekom, tak to nikdy spoľahlivo fungovať nebude. V tejto súvislosti sa uvádza rozhovor, ktorý sa mal odohrať kdesi v katedrále. Umelec vo výške 15-20 metrov sa snažil detailne vypracovať jedno umelecké dielo, pričom mu niekto zdola kričal, že to nemusí robiť až tak precízne, lebo to aj tak zdola nikto dobre neuvidí. Nato umelec odpovedal vetou, ktorá sa stala známou súčasťou mnohých kázní: „Ale Boh to vidí!“
Kým teda do práce a do našich každodenných činností nepozveme Boha, ktorý vidí nielen každú našu činnosť, ale aj jej motiváciu, nikdy to dobre fungovať nemôže. Preto dnes na slávnosť svätého Benedikta, opáta a patróna Európy, nám napadajú slová, ktoré znejú omnoho perspektívnejšie ako pozdrav „Česť práci!“, v ktorom je práca vyzdvihnutá ako modla.
Keď však svätý Benedikt a jeho spolubratia povedia „Ora et labora!“, je to už niečo celkom iné. Pretože „Modli sa a pracuj!“ sú dve dimenzie, ktoré sú vnútorne prepojené. Ak sa budeš modliť – chváliť, ďakovať, prosiť a odprosovať Boha v pokore –, bude ináč vyzerať aj tvoja práca.
Heslo „Modli sa a pracuj!“ však bolo zneužité aj za socializmu, podobne ako viaceré biblické citáty. Myslené to však bolo tak, aby sme sa modlili v súkromí a o svojej viere nikomu nehovorili. Najmä však buduj vlasť a socialistické zriadenie!
Čo sa mení na práci, keď ju vykonávame s vierou? Mení sa predovšetkým jej kvalita, pretože chceme byť poctiví pred Bohom, ktorý vidí naše úmysly a vnútorné nastavenie aj pri práci, ktorú iní nevidia a nemôžu ju skontrolovať.
Iný dôležitý benefit prepojenia práce s vierou je v posvätení našich vzťahov. Nielen v tom zmysle, že ja pracujem pre iných, ale že pracujem s láskou. A potom sa deje aj to, že takto vykonávaná práca posväcuje aj toho, kto ju vykonáva, približuje ho k Bohu.
Potom nemusíme pred trávniky, budovy či iné objekty umiestňovať tabuľky s menom toho, kto je za ich údržbu zodpovedný. Viera nám totiž hovorí, že naše mená sú zapísané v Božom srdci.
Skúsme dnes robiť hoci aj malé veci práve s touto veľkou láskou, ktorou je Boh sám.
