6. februára si Gréckokatolícka cirkev pripomína pamiatku svätých mučeníkov, ktorí v roku 309 v Cézarei Palestínskej položili svoje životy za vieru v Krista. Boli to kňaz Pamfil, diakon Valent, Pavol z Jamnie, mladík Porfyrios, bývalý vojak Seleukos, prefektov sluha Teodul, pútnik Julián a piati bratia Eliáš, Jeremiáš, Izaiáš, Samuel a Daniel.
Pamfil pochádzal z mesta Berytus (dnes Bejrút v Libanone), no pôsobil ako kňaz v Cézarei. Bol to vzdelaný muž, ktorý sa venoval štúdiu Svätého písma a porovnávaniu jeho rukopisov. Vďaka jeho úsiliu vznikla v meste rozsiahla knižnica, ktorá slúžila kresťanom a podporovala šírenie viery. Jeho práca si získala uznanie aj svätého Hieronyma.
Pamfil nebol len učiteľom, ale aj horlivým obhajcom viery, čo neuniklo pozornosti rímskych úradov. Spolu s diakonom Valentom a Pavlom boli zatknutí a podrobení mučeniu. Ich utrpenie sa však neskončilo rýchlo – viac ako dva roky strávili vo väzení, kým nad nimi nebol vynesený rozsudok smrti.
Do životov Pamfila a jeho spoločníkov vstúpili aj piati mladí muži, ktorí pri ceste cez Cézareu vyznali svoju kresťanskú vieru. Keď sa ich prefekt Firmilián spýtal na ich pôvod, odpovedali, že ich pravou vlasťou je nebeský Jeruzalem. Použili mená biblických prorokov – Eliáš, Jeremiáš, Izaiáš, Samuel a Daniel –, čím chceli naznačiť svoju príslušnosť k Božiemu ľudu.
Firmilián nepochopil ich odpoveď a domnieval sa, že hovoria o nejakom skutočnom meste, ktoré sa chce vzbúriť proti Rímu. Preto ich podrobil krutému mučeniu a napokon odsúdil na smrť sťatím.
Po vynesení rozsudku nad Pamfilom a jeho spoločníkmi vystúpil z davu osemnásťročný mladík Porfyrios a požiadal o možnosť pochovať telá mučeníkov. Jeho odvaha ho stála život – bol upálený.
Seleukos, bývalý vojak, ktorý pre svoju kresťanskú vieru opustil armádu, chcel obetiam mučeníctva vyjadriť úctu. Keď prišiel na popravisko, aby im oznámil Porfyriovu smrť, bol okamžite zatknutý a popravený.
Podobná smrť postihla aj Teodula, starca, ktorý bol sluhom samotného prefekta. Keď sa na popravisku s úctou priblížil k mučeníkom, jeho čin považovali za zradu. Bol ukrižovaný.
Posledným mučeníkom bol Julián, muž z Kapadócie, ktorý často navštevoval Cézareu. Keď uvidel telá mučeníkov ponechané napospas divým zverom, chcel ich pochovať. Prichytili ho však, odsúdili a upálili.
Ich telá zostali štyri dni vystavené, no žiadne zviera sa ich nedotklo. Tento zázrak natoľko ohromil pohanov, že napokon dovolili kresťanom telá pochovať.
