Pred časom ma predbiehalo auto s veľkým nápisom na zadnom skle – Hnevám sa! Je to pozostatok občianskej iniciatívy, ktorá pred pár rokmi rezonovala Slovenskom. Išlo o reakciu na politikov, detaily sa mi nechce rozmazávať. V tom čase bolo takto polepených áut viac, postupne tie nápisy zmizli, preto ma toto auto ako svedectvo niekdajšieho občianskeho aktivizmu zaujalo. Ten človek, ktorý ho riadil, sa asi stále hnevá. Celé tie roky v sebe živí hnev… Niekoho hnev prejde hneď, niekto sa jeduje dlho a u niekoho sa hnev pretaví do spaľujúcej nenávisti a chuti pomstiť sa.
S hnevom sa konfrontovali múdrejší od nás, napokon, dejiny ľudstva sú aj dejinami hnevu. Kresťanská viera odpovedá na hnev. Čo je to hnev a čo s ním?
O hneve veľmi dobre uvažuje jeden z najdôležitejších púštnych otcov Evagrios Pontský (345 – 399). Bol to mních, teológ a duchovný sprievodca, ktorý žil ako pustovník v egyptskej púšti. Jeho duchovné rady, hoci vznikli pred viac než 1600 rokmi, majú dodnes silu.
Evagrios k problematike hnevu pripájal aj problematiku odpustenia, lebo spolu úzko súvisia.
Evagrios pomenúva hnev ako jednu z ôsmich hlavných príčin – vášní, ktoré odvádzajú dušu od Boha. Hnev podľa neho nie je iba prirodzená reakcia. Je to vášnivá túžba po pomste, ktorá ak nie je uzdravená, narúša vnútorný pokoj a zatvrdzuje srdce.
„Mních, ktorý sa hnevá, je ako človek, ktorý chce liečiť druhých, zatiaľ čo sám krváca.“
Táto myšlienka vystihuje Evagriov postoj: hnev nás paralyzuje, robí nás neschopnými duchovného rozlišovania a zároveň nám bráni pomáhať druhým. Človek, ktorý si v sebe pestuje hnev, nedokáže hlboko milovať, oddane slúžiť ani sa vrúcne modliť. Všetko robí len naoko.
Pre Evagria bolo odpustenie podmienkou k uzdraveniu. Ak chce človek vstúpiť do Božej prítomnosti, musí najprv oslobodiť svoje srdce od neodpustenia a zatrpknutosti. Evagrius hovorí, že ak túžime po pokoji, musíme odpúšťať každému, kto nás urazil.
Toto je duchovná prax, ktorá vedie k vnútornej slobode a ktorá nás otvára pre Božiu milosť.
Evagrios zdôrazňuje, že hnevlivý človek sa nemôže modliť – nielen preto, že jeho modlitby nebudú vypočuté, ale preto, že hnevlivé srdce nie je schopné načúvať Bohu.
Evagriove duchovné rady, hoci vznikli pred 1600 rokmi, majú všeobecnú platnosť. Odpustenie nemáme odkladať, lebo hnev, ktorý v nás zostáva, sa mení na zatrpknutosť. Hnev nám zabraňuje modliť sa. Modlitba je zmierením. Evagrius odporúča zmieriť sa s ľuďmi, až potom sa postaviť pred Boha. Hnev často pramení z presvedčenia, že máme právo na odplatu. Evagrios učí, že práve odpustenie je prejavom skutočnej sily. Odpustenie je viac ako pomsta, viac ako odplata.
„Pokoj duše dosiahneš vtedy, keď sa prestaneš hnevať,“ aj toto radí púštny otec Evagrios Pontský.
