Svätí mučeníci, známi aj pod označením „Piati spoločníci“, ktorých si Gréckokatolícka cirkev pripomína 13. decembra, položili život za svoju kresťanskú vieru v arménskej Sebastei (dnes Sivas v Turecku) za vlády cisára Diokleciána (284 – 305).
Prvým z nich bol svätý Auxencius, presbyter zo Sýrie. Zatkli ho, podrobili mučeniu a sťali ako jedného z prvých kresťanov v Sebaste. Jeho utrpenie sa stalo inšpiráciou pre ďalších, aby sa rovnako nebáli vyznať svoju vieru.
Medzi nimi bol aj urodzený vojenský veliteľ Eustratios, prefekt mesta Satala (dnes Sadak v Turecku) a dovtedy tajný kresťan. Keď verejne vyznal Krista, nepomohlo mu ani jeho postavenie. Po surovej bitke ho prinútili pochodovať v železných sandáloch s ostrými klincami do mesta Arabrak, kde ho upálili. Keď ho 13. decembra viedli na smrť, modlil sa slová, ktoré dnes nachádzame v sobotnej polnočnej modlitbe: „Velebím ťa, Pane, že si zhliadol na moju poníženosť…“
Svätý Mardarios bol jeden z ľudí v dave, ktorý bol svedkom príchodu svätého Eustratia do Arabraku. Verejne vyznal, že aj on je kresťan, načo ho zatkli a podrobili krutému mučeniu: prevŕtali mu členky, dierami pretiahli laná, zavesili ho dolu hlavou a do tela mu zatĺkali žeravé klince. Napriek strašným bolestiam zotrval vo viere. Modlil sa pritom: „Pane, Bože, Otče všemohúci…“ – modlitbu, ktorá je súčasťou tretej hodinky, ktorú sa gréckokatolíci modlia denne o deviatej hodine.
Svätý Eugen rovnako vyznal svoju vieru a podstúpil taktiež bolestnú smrť: vytrhli mu jazyk, odrezali ruky a nohy a nakoniec ho sťali mečom.
Svätý Orest bol mladý urastený vojak. Keď sa verejne priznal ku kresťanstvu potom, čo mu pri cvičení spadol z krku krížik, odsúdili ho na smrť na rozpálenej železnej posteli. Spočiatku sa bál, no povzbudený svätým Eustratiom urobil znamenie kríža, položil sa na rozpálené železo a odovzdal dušu Bohu.
Relikvie martýrov neskôr previezli do Konštantínopola a uložili v im zasvätenom Chráme Piatich spoločníkov.
Svätí Eustratios, Auxencius, Eugen, Mardarios a Orest neboli len obeťami krutosti, ale aj víťazmi, čo utrpením oslavovali Krista. Ich pamiatka nás pozýva k tomu, aby sme aj my žili svoju vieru odvážne a s plnou dôverou v Boha.
