Deti moje, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami. No malo sa ukázať, že tí všetci nie sú z nás. Ale vy máte pomazanie od Svätého a viete to všetci. Nenapísal som vám, akoby ste nepoznali pravdu, ale že ju poznáte a preto, že nijaká lož nie je z pravdy. (1 Jn 2,18-21)
Máme posledný deň v roku a Ján píše že je to posledná hodina. To nie je náhoda, ale ani to nemá žiaden súvis. Pretože posledné veci, o ktorých Ján hovorí, sa týkajú toho, že vystúpi antikrist. Teda človek alebo ľudia, ktorí neuznajú Krista ako Spasiteľa, ako Boha, ako Pána nad svojím životom.
Boh nám dal slobodu a nikoho nenúti, aby miloval Boha, aby konal podľa jeho rád, ktoré sú pre náš život nevyhnutné. Každý môže žiť tak, ako chce, ale s následkami. Vidíme, že posledné veci sú tu už dvetisíc rokov.
Vždy sú tu ľudia plní Ducha Svätého, ktorí veria v Ježiša Krista ako toho, ktorý dáva život. „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali,“ píše evanjelista Ján v prológu svojho evanjelia.
Áno, tmy ho neprijali, ale tí, ktorí ho prijali, pre tých svieti aj vo tme, aby vedeli, akým smerom majú kráčať a čoho sa majú držať. A v tomto nám pomáha Pán Boh vždy, keď sa ho držíme, lebo on je láska a vedie nás touto láskou, aby sme sa milovali navzájom.
Ako pripomína pápež František v apoštolskej exhortácii Gaudete et exultate, nemôžeme sa stať svätými ani vlastnou „rozumnosťou“, ani vlastnou vôľou, ale tým, že sa necháme viesť Duchom Svätým.
A či sa mi to darí, vidím po ovocí. Mám v srdci pokoj? Rozsievam okolo seba pokoj, odpustenie a lásku? Cítia sa ľudia pri mne dobre? Alebo rozsievam nepokoj, roztržky a ohováranie?
Vždy môžem znova a znova prosiť o Ducha lásky a o jeho ovocie.
