Na sviatok Nepoškvrneného počatia 8. decembra 2025 vydala Teologická komisia Medzinárodnej mariánskej asociácie (IMA) rozsiahlu 23-stranovú odpoveď na dokument Mater Populi Fidelis (MPF). Ide o nótu Dikastéria pre náuku viery, ktorá bola publikovaná 4. novembra a venuje sa úlohe Panny Márie v diele vykúpenia.
Teologická komisia vo svojom stanovisku žiada, aby sa MPF prehodnotil a dopracoval tak, aby bol v súlade s učením predchádzajúcich pápežov a so stabilnou mariánskou tradíciou Cirkvi. Zdôrazňuje najmä tituly, ktoré Cirkev po stáročia používala – Spoluvykupiteľka (Co-Redemptrix) a Prostredníčka všetkých milostí (Mediatrix omnium gratiarum).
Neprimeraný alebo nevhodný?
Komisia upozorňuje na rozdiely medzi jazykovými verziami MPF. V taliančine, angličtine a nemčine sa titul Spoluvykupiteľka označuje za „vždy neprimeraný“, zatiaľ čo v španielčine, francúzštine a portugalčine ako „vždy nevhodný“. Komisia sa preto pýta, či bol tento titul „vždy neprimeraný“ aj pre svätcov a pápežov, ktorí ho používali – medzi nimi svätí Maximilián Kolbe, Ján Pavol II., Matka Tereza či Páter Pio.
Vysvetlenie namiesto odmietnutia
MPF tvrdí, že výrazy, ktoré si vyžadujú časté vysvetlenia, nepomáhajú viere Božieho ľudu. Komisia oponuje: mnohé základné kresťanské pojmy – napríklad Matka Božia, prepodstatnenie, neomylnosť pápeža či dogma o Nepoškvrnenom počatí – si prirodzene vyžadujú opakované teologické vysvetlenie. Podľa komisie preto nie je dôvod, aby bol titul Spoluvykupiteľka odmietnutý len preto, že potrebuje odborné objasnenie.
Historické nepresnosti
Komisia upozorňuje na viacero nepresností v tom, ako MPF opisuje vývoj mariánskej terminológie:
- Druhý vatikánsky koncil sa titulu Spoluvykupiteľka vyhol najmä z ekumenických dôvodov – nie preto, že by bol dogmaticky nesprávny. Praenotanda z roku 1962 potvrdzujú, že sa titul nepoužil pre možné nepochopenie zo strany protestantov, nie pre teologickú chybu.
- MPF neuvádza zásadný text koncilovej konštitúcie Lumen Gentium (58), ktorý opisuje Máriinu aktívnu účasť na Kristovom utrpení a obete.
- MPF tvrdí, že pápeži titul používali bez vysvetlenia. Komisia pripomína pápežov Pia XI. (1933), Pia XII. (Mystici Corporis, 1943) a svätého Jána Pavla II. (1985), ktorí Máriinu spoluprácu pri vykúpení jasne teologicky zdôvodnili.
Viac než len orodovanie
Podľa Teologickej komisie IMA MPF redukuje Máriinu úlohu iba na orodovanie. Vynecháva pritom učenie viacerých pápežov za posledné štyri storočia, ktorí hovorili o šírení milostí skrze Máriu – čo má silnejšiu váhu než aktuálna nóta dikastéria.
MPF tvrdí, že Mária nemôže byť označovaná za Prostredníčku všetkých milostí, keďže sama prijala milosť vykúpenia. Komisia oponuje, že tradičné učenie sa týka sprostredkovania milostí pre ľudstvo – nie pre ňu samotnú.
MPF odmieta opisovať Máriinu účasť na milosti ako „inštrumentálnu“ či „sekundárnu“. Komisia pripomína, že takto o nej hovorili pápeži Pius X. (1904) aj Benedikt XVI. (2007), ktorý povedal: „Niet ovocia milosti v dejinách spásy, ktoré by nevzniklo prostredníctvom Panny Márie.“
Dôsledky pre bežných veriacich
Komisia upozorňuje, že ak sa v MPF minimalizuje Máriina spolupráca, logicky sa oslabuje aj učenie o ľudskej spolupráci na vykúpení – teda o tom, že kresťan môže svoje utrpenie spájať s Kristovým. Svätý Ján Pavol II. v roku 1981 hovoril, že každý kresťan môže byť do istej miery „spoluvykupiteľom“.
Mnohé rozšírené mariánske praktiky – zasvätenie, ruženec, škapuliar či Zázračná medaila – stoja na chápaní Márie ako tej, ktorá spolupracuje na sprostredkovaní milostí. Podľa Komisie MPF vytvára napätie medzi teológiou a bežnou mariánskou praxou, čo môže viesť k zbytočnému zmätku medzi veriacimi.
Kardinál Víctor Manuel Fernández nedávno uviedol, že titul Spoluvykupiteľka možno používať v teologických diskusiách a v osobnej mariánskej úcte, no nebude sa objavovať v dokumentoch Svätej stolice. Komisia nevidí dôvod, aby sa tradičné výrazy v budúcich dokumentoch či liturgických textoch obmedzovali.
Komisia však tvrdí, že MPF môže oslabiť dôveru veriacich v konzistentnosť Magistéria. Ak sa termíny používané pápežmi stáročia zrazu označia za „nevhodné“, vzniká otázka, čo to znamená pre stabilitu učenia Cirkvi.
Teologickú komisiu tvorí 40 teológov a biskupov, ktorí sa venujú mariologickým otázkam a analyzujú nové cirkevné dokumenty. Celkovo IMA združuje viac než 100 členov z 25 krajín – biskupov, teológov, kňazov, rehoľníkov a laikov. Pracuje v plnej poslušnosti Učiteľskému úradu Cirkvi.
Na druhej strane nechýbajú hodnotenia tých teológov, ktorý dokument Mater Populi Fidelis považujú za opodstatnený. Autor knihy Mária Spoluvykupiteľka? Diskusia o kontroverznom mariánskom titule Hendro Munstermanpoukazuje na problém projekcie ženského elementu do pohľadu na Boha. Holandský teológ považuje viaceré tituly pripisované Márii za problematické – napríklad aj titul Utešiteľka, ktorý Nový zákon vzťahuje na Svätého Ducha. Munsterman zdôrazňuje, že Mária nie je pasívna; reaguje aktívne. Napriek tomu iniciatíva spásy pochádza od samotného Boha.
Pápež Ján Pavol II. tiež použil titul Mária Spoluvykupiteľka približne sedemkrát. „V roku 1991 ho však prestal používať a úplne sa ho zriekol,“ vysvetlil teológ. Rovnako aj pápež Pius XII. systematicky tento titul zo svojich spisov odstránil, tak ako aj svätý Ján XXIII.
Obdobné stanovisko zaujala aj dogmatická teologička Johanna Rahnerová, ktorá dokument MPF považuje za „veľmi užitočný text“ vzhľadom na snahy niektorých skupín dogmatizovať titul Mária Spoluvykupiteľka. „Je dobré, že pápež a jeho dikastérium teraz jasne uviedli: Jediným Vykupiteľom, ktorého svet má, je Ježiš Kristus. A Mária nie je spoluvykupiteľkou. Mária je príhovorkyňou u Krista. Podľa môjho názoru dokument poskytuje solídny dogmatický základ pre to, prečo Mária nemôže byť spoluvykupiteľkou. Jasne uvádza, že pri používaní takejto mariánskej symboliky treba byť opatrný a že niektoré pojmy sú jednoducho teologicky neudržateľné.“
Pokiaľ ide o používanie mariánskeho titulu Spoluvykupiteľka v minulých storočiach, Rahnerová nespochybňuje, že takéto formy zbožnosti a teológie vždy existovali. „Aby sme im správne porozumeli, museli by sme najprv preskúmať historické pramene, aby sme presne určili, čo sa týmito obrazmi myslelo.“
