Dnes v rímskokatolíckych chrámoch na celom svete zaznievajú aj slová zo Skutkov apoštolov. Píše sa tam o sv. Pavlovi, ktorý prišiel v okovách do Ríma, lebo pred Cisárom chcel svedčiť o Bohu a očistiť svoje meno.
„Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou,“ hovorí apoštol Pavol Židom v Ríme. Ďalej čítame, že: „Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.“
Svätý Pavol, napriek tomu, že je väzňom, neprestáva byť slobodný v Kristovi. Neprestáva ohlasovať evanjelium, nehanbí sa zaň, je kresťanom aj za cenu nepohodlia, či života v domácom väzení.
Naša cirkev má bohaté skúsenosti s väzeniami z obdobia komunizmu. Stovky kňazov, duchovných, klerikov, rehoľníkov, či veriacich laikov bolo uväznených.
Kňazi ani vo väzení nezaháľali. Svoje kňazstvo chránili a napĺňali aj za múrmi väznice. Istý politický väzeň spomína, že keď sa v lágri medzi väzňami roznieslo, že je tam s nimi kňaz, chránili ho ako sa len dalo. Pomáhali mu s plnením noriem, pomáhali mu získavať chlieb a víno na slúženie omší, ktoré boli vo väzení zakázané. Kňaz bol v tých ťažkých podmienkach niečo, ako vzácny poklad, niekto, kto je nositeľom toho veľkého a vzácneho Božieho.
Vzácne príklady nájdeme aj medzi protestantmi. Napríklad Moravskí bratia, medzi ktorých patril aj Ján Amos Komenský. Niektorí z nich, hoci boli slobodní, nechali sa predať do otroctva, len aby svetlo Pána Ježiša Krista mohli sprostredkovať otrokom.
Istý velikán ateista napísal, že človek je vo svojej podstate veľmi temná bytosť. Je to temná bytosť, ktorá nevie nič o svete, no ešte menej vie o sebe.
Áno, presne toto je život bez viery, bez svetla. Život temnej bytosti.
Božie svetlo ožaruje všetko na čo zasvieti. Pod reflektorom Božej lásky už človek nie je len temným tvorom. Človek poznačený Božou láskou je úplne iným človekom. Takýto Boží človek vníma svet v iných farbách. Vo svetle ho vidí v celej jeho farebnosti, vo všetkých jeho odtienkoch. A osvetlený svetlom viery spoznáva človek aj sám seba. Cez všetky tieto poznania môže budovať vzťah s neviditeľným Bohom, ktorý všetko osvecuje svojou láskou.
