Prečo by ste to mali urobiť? Samotný sex totiž nepostačuje na stmelenie lásky manželov. Catherine Bernard, poradkyňa pre páry cirkevného hnutia Les Equipes Notre Dame, pripomína, ako sa na nežnosť medzi manželmi vo veľkom zabúda, a radí im ju praktizovať v každodennom živote.
Ako by ste definovali nežnosť?
Nežnosť je prejavom našej náklonnosti alebo lásky k inej osobe. Stelesňuje sa cez telo a presnejšie cez dotyk. Kožný kontakt ponúka pocity a vyvoláva reakcie, ktoré mozog vyhodnocuje ako prejavy lásky. Ďalšie orgány, samozrejme, umožňujú vyjadriť túto nežnosť: hlas, pohľad… Neurológovia hovoria, že koža je náš druhý mozog. To je dôvod, prečo láskanie, masáž, kontakt tiel sú také dôležité v páre. Koža chráni snímače, a tie čím sú menej stimulované, tým viac sa utlmujú.
Nestačí na stmelenie páru sex?
Ak sa v páre zblíženie tiel obmedzuje len na priblíženie genitálnych partií, jeho sexualita je dosť chudobná. Nežnosť je neodmysliteľná v telesnom spojení. Ale aj na to, aby sme povedali tomu druhému každý deň: „Milujem ťa.“ Jedným zo zákonov lásky je, že ju treba prejavovať pravidelne. Každý deň, viac razy za deň musíme dať tomu druhému najavo, že je jedinečný.
Prejavy lásky sa nemôžu obmedzovať len na prázdniny alebo na výnimočné príležitosti. Nežnosť je protikladom ľahostajnosti, ale aj chladu, chýbajúcich gest a slov lásky, ktorým sa učíme ako maličkí, hlavne od mamy či toho, kto ju zastupuje. Niektorí, ktorým sa ich dostalo príliš málo, majú problém dávať ďalej.
Len ženská záležitosť?
Je nežnosť vlastnosť viac typická pre ženu? To je omyl. Stretávam ženy, ktoré nedokážu byť nežné a ktoré často s očami plnými sĺz priznávajú, že takou nebola ani ich vlastná matka. Na druhej strane pravidelne stretávam mužov, ktorí sú nežnejší ako ich manželky.
To, čo možno v tejto oblasti posudzovať ako špecifické pre mužov (alebo pre ženy), je skôr vecou rodinného alebo kultúrneho dedičstva a prejavuje sa v takých frázach ako: „Muž neprejavuje svoje emócie, to nie je chlapské.“ Niekedy správanie jedného alebo druhého môže byť pokusom o prispôsobenie alebo o obranu pred traumatickým zážitkom. Nemyslím si však, že sa dá hovoriť o mužskom či ženskom spôsobe, ako byť nežný.
Aké miesto má nežnosť v živote manželov?
Nežnosť je reč a musí sa vyjadrovať počas celého dňa, ba celých dní, ako idú jeden po druhom. Sme sexuálne bytosti: zapájam svoje telo muža alebo ženy do všetkých gest každého dňa. A, prirodzene, vrcholom zapojenia je pohlavný styk, v ktorom sa telá odovzdávajú a prijímajú v plnosti. Ale ten bude uspokojujúci a nápaditý, len ak mu predchádza deň, ba dni bohaté na iné formy vzťahu vrátane nežnosti.
Keď sprevádzam páry, pýtam sa ich, ako to majú doma usporiadané, ako sú rozdelené priestory vrátane manželskej postele. Majú kontaktnú zónu, zónu nežných stretnutí, kde môžu byť pravidelne každý pred tým druhým pripravení na dotyk? Alebo spí každý sám, v oddelenej izbe? Ale aj keď spia spolu v jednej posteli, je celkom možné, že sú oddelení.
Stáva sa mi aj to, že prídu za mnou mladé páry, ktoré nespia spolu, a zdôvodňujú to závažnými argumentmi: on chrápe, veľa sa prehadzuje a ja mám veľmi jemný spánok… ona zaspáva neskôr ako ja… Pri týchto tvrdeniach sa potrebujem sám seba opýtať: Čo sa deje, že sa vzďaľujem od toho druhého alebo že sa vzďaľujem od seba samého?
Spánok zaberá približne tretinu našich dní a to, že sme v tomto čase bok po boku, je veľmi silné. V spánku pokračujeme vo vzájomnom vnímaní, dotykoch, nabíjaní sa cez prítomnosť toho druhého. Ak fyzické kontakty nie sú pravidelné a dostatočne dlhé, jeden z páru tým začne trpieť. Nikdy nie je dobré nechať sa preniknúť v manželskom živote nedostatkom a smútkom.
Je nežnosť niečo spontánne, alebo sa jej treba učiť?
Nežnosť je spontánnejšia u človeka, ktorý bol ako dieťa láskaný. A, samozrejme, kvalita manželského vzťahu ohromne vplýva na vyjadrovanie pocitov. Ale aj vlastná citlivosť na dotyk, slová a spolu strávený čas… Je nemysliteľné neučiť sa spoznávať, aby sme si rozumeli a prispôsobili sa tomu druhému. Vypovedať slovami, aký som, čo mám rád, čo mi chýba, a nielen rozprávať o deťoch, o nezaplatených faktúrach – to je nenahraditeľné.
To hovorí, či sú naše vzájomné vzťahy vyjadrené, ale nevypočuté, alebo či sú vyrieknuté nevhodne alebo agresívne a končí sa to frustráciou a zatrpknutosťou. A skôr či neskôr krízou, ktorá môže byť veľmi hlboká. Iba vôľa milovať druhého umožňuje napredovať, upraviť správanie, uvedomiť si, čo ho zraňuje. To je hybná sila páru.
Sú všetky páry k sebe nežné rovnakým spôsobom? Je dobré nechať sa inšpirovať párom, ktorý si ceníme, ktorý obdivujeme?
Isto, sú rôzne spôsoby prejavov lásky… Nežnosť a sexualita sú tvorbou, jedinečným umeleckým dielom vlastným pre každý pár. Čo sa cení, nie je to, čo robia iní, ale to, čo žijem so svojím manželom, ktorý je – tak ako ja – jedinečný. Každý i každý pár má svoje gestá, svoje pravidlá, svoje zvyky.
Je nežnosť vyhradená do manželskej intimity?
Nie, nie nevyhnutne. Iste je to pre mnohých otázka kultúry, kontextu, osobnosti. Ale keď diskutujem s manželmi v ťažkostiach, zisťujem, že nikdy nevideli svojich rodičov prejavovať si vzájomne lásku. Jednoduché nežné gesto, aj v spoločnosti, dodáva toľko energie… Môže byť aj veľmi diskrétne, napríklad žmurknutie. Znamená: „Stále si jedinečný a prvý v mojom srdci.“ Tieto gestá sú ubezpečujúce aj pre deti, ktoré vnímajú, aj keď nevedomky, že ich rodičia sa milujú.
Spracované podľa Famille chrétienne / Bénédicte Drouin-Jollès
