Pravá mariánska úcta je skutočným duchovným žriedlom. Pritom nejde o žiadne bludné či fantazmagorické náuky, ktoré by boli v rozpore s oficiálnym učením Katolíckej cirkvi. Mariánska úcta je ako kmeň obrovského stromu, je to pevná opora Cirkvi a kresťanského života.
V rámci kresťanského učenia je Božia Matka aj predmetom nezhôd či svárov. Kým Katolícka cirkev a pravoslávne cirkvi Božiu Matku velebia ako Máriu vždy Pannu, protestantské cirkvi túto náuku neprijímajú. Božiu Matku odmietajú spolu s ďalšími svätými a mariánsky kult označujú ako omyl, ako niečo, čo do monoteistického náboženstva určite nepatrí.
Vnímanie Panny Márie sa však líši aj v ponímaní katolíkov a pravoslávnych. Katolícke mariánske dogmy sú pravoslávím odmietané, aj keď v rovine tradície žijú.
Do tohto uvažovania vstupuje tiež racionalizmus, skepticizmus a ateizmus, ktorý si z Božej Matky doslova uťahuje. Ateista si kladie otázku, ako môže žena počať bez muža, ako môže panna porodiť dieťa a zostať pannou alebo ako je možné, že si Mária pred 2 000 rokmi uchovala panenstvo až do smrti atď. Tých otázok a námietok je mnoho.
Ak by sme sa dali na cestu vyvracania ateistických námietok, k osobnej mariánskej úcte by sme sa akiste nikdy nedobrali. Má to teda zmysel? Určite áno. Ak je naša viera konfrontovaná s nevierou a výsmechom, takáto situácia nás núti hľadať pádne argumenty, pátrať v spisoch, pýtať sa teológov, katechétov a dogmatikov.
Vynikajúce texty o Panne Márii napísal zakladateľ redemptoristov svätý Alfonz Mária de’ Liguori. V knihe Vznešenosti Panny Márie svätý Alfonz zozbieral myšlienky géniov svätosti o Panne Márii a sám píše: „Keďže vznešená Panna Mária bola povýšená k dôstojnosti Matky Kráľa kráľov, uctieva ju právom celá svätá Cirkev a tiež chce, aby ju všetci uctievali slávnym menom kráľovnej.“
„Ak je Syn kráľom,“ premýšľa starokresťanský spisovateľ, „žiada spravodlivo, aby jeho Matka bola uctievaná a pozdravovaná ako kráľovná.“
Opát Arnold od svätého Martina uvažuje: „Ak je Matka nerozlučne spojená s Ježišom podľa tela, ako by mohla byť vylúčená zo Synovej moci? Preto treba uznať, že kráľovská dôstojnosť Matky a Syna nie je len spoločná, ale je totožná.“
Opát Rupert z Deutzu zasa uvádza: „Ak je Ježiš kráľom vesmíru, je Mária vesmírnou kráľovnou.“
Svätý Bernard z Clairvaux uzatvára: „Preto je povinné všetko stvorenstvo slúžiace Bohu slúžiť i Márii. Podľa toho anjeli, ľudia a všetky bytosti na nebi a na zemi sú podriadené Božej vláde a sú poddané Márii.“
Opát Guerric z Igny sa obracia k Matke Božej a takto ju oslovuje: „Vládni, Mária, vládni len s pokojom a ďalej a rob podľa svojej vôle so statkami svojho Syna, lebo ako matka a snúbenica kráľa sveta si tiež kráľovnou, a preto ti náleží vláda nad všetkými tvormi.“
Toto je len zlomok krásnych myšlienok, ktoré poukazujú na veľkosť a vznešenosť Panny Márie. No a Panna Mária zase ukazuje na Ježiša. Máme sa teda zaoberať námietkami skeptikov, ktorí sú apoštolmi beznádeje? Má to zmysel? V tomto svetle ani nie. Zmysel má prehlbovať svoju úctu k Božej Matke opierajúc sa o tradíciu našich velikánov.
