Mnohí máme skúsenosť, že pri čítaní Svätého písma naše oči síce sledujú text, ale v mysli riešime správy, povinnosti alebo to, čo nás čaká na nasledujúci deň.
Sú však aj chvíle, keď nás pri čítaní zastaví jednoduchý verš, pretože pomenuje to, čo práve prežívame. Z takýchto skúseností vyrástla stará kresťanská prax nazývaná lectio divina.
Starý zvyk kresťanstva
Lectio divina môžeme doslovne preložiť ako božské čítanie. Ide o spôsob čítania Svätého písma, ktorý sa sformoval v kláštoroch. Mnísi Bibliu nečítali rýchlo ani systematicky od začiatku do konca. Vracali sa ku krátkym úryvkom a zostávali pri slovách, ktoré ich oslovili.
Táto prax patrí medzi najstaršie formy kresťanskej modlitby s Bibliou. Rozvíjala sa najmä v mníšskych komunitách, kde bolo Božie slovo stredobodom každodenného života. V 12. storočí ju podrobnejšie opísal kartuziánsky mních Guigo II. Štyri kroky tejto modlitby prirovnal k duchovnému rebríku vedúcemu od čítania k tichému spočinutiu v Bohu.
Aj dnes nás Cirkev povzbudzuje, aby sme sa k tejto praxi vrátili. Benedikt XVI. v exhortácii Verbum Domini pripomenul, že lectio divina pomáha vstúpiť do živého dialógu s Božím slovom.
Menej čítania, viac pozornosti
Lectio divina sa tradične opisuje v štyroch krokoch. Najprv text čítame (lectio). Potom nad ním rozjímame (meditatio). Nasleduje modlitba (oratio) a napokon chvíľa ticha (contemplatio).
Jadrom tejto praxe je návrat. Vraciam sa k Slovu, keď v sebe cítim nepokoj.
Má to aj psychologický význam. Keď sa vraciame, prerušujeme kolobeh myšlienok. Namiesto toho, aby sme uháňali ako škrečok v kolese emócií a problémov, učíme sa znova upriamiť pozornosť na Boha aj na seba. Kresťanská kontemplácia nie je únikom z reality. Je pokusom vidieť ju v Božom svetle.
Boha nemožno zmerať
Žijeme v čase, keď sa snažíme merať takmer všetko. Spánok, výkon, stres aj schopnosť sústrediť sa. Boha však nemožno zachytiť prístrojom.
Vedci však dokážu skúmať niečo iné. Sledujú, čo sa deje s našou pozornosťou a mysľou, keď sa venujeme kontemplácii. Dnes sa o túto starú prax začínajú zaujímať aj psychológovia a neurovedci.
Prvé výskumy
Psychológovia Matthew Button a Luca De Pretto publikovali v roku 2023 v časopise Pastoral Psychology zaujímavú štúdiu. Do výskumu zapojili 61 ľudí.
Prvá skupina 29 účastníkov počas siedmich dní meditovala nad žalmami spôsobom lectio divina. Druhá skupina 32 ľudí takúto prax nepraktizovala.
Po týždni účastníci z prvej skupiny uvádzali väčší pocit nádeje, lepšiu psychickú odolnosť a väčšie sústredenie pri každodenných činnostiach. Autori tiež poznamenali, že žalmy pôsobili na účastníkov ako tlmič stresu a posilňovali zmysel života.
Treba tiež zdôrazniť, že modlitba nemôže nahradiť odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc v prípade vážnych problémov.
Aj jediná veta z Biblie nás však môže sprevádzať celý deň a zmeniť postoj, s akým ho prežijeme.
