Uplynulé dni priniesli dramatický vývoj situácie vo Venezuele, ktorý vyvolal vážne obavy nielen na politickej a medzinárodnej úrovni, ale aj v Cirkvi. Po americkej operácii, ktorá viedla k zadržaniu venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky, sa krajina ocitla v stave hlbokej neistoty, napätia a strachu z ďalšej eskalácie konfliktu.
Na túto situáciu bezprostredne reagoval pápež Lev XIV., ktorý vyjadril hlboké znepokojenie nad vývojom udalostí. Počas modlitby Anjel Pána na Námestí svätého Petra zdôraznil, že „dobro venezuelského ľudu musí stáť nad každým iným záujmom“. Svätý Otec vyzval na rešpektovanie národnej suverenity Venezuely, na prekonanie násilia a na hľadanie ciest spravodlivosti a pokoja. Zároveň pripomenul nevyhnutnosť dodržiavania ústavy, právneho štátu a rešpektovania ľudských i občianskych práv každého človeka.
Pápež osobitne zdôraznil utrpenie chudobných a slabých, ktorí najviac doplácajú na hospodársku krízu, politickú nestabilitu a ozbrojené konflikty. Vyzval katolíkov na celom svete, aby sa spojili v modlitbe za venezuelský národ a tento úmysel zverili príhovoru Panny Márie z Coromota a dvoch nových venezuelských svätcov svätého José Gregoria Hernándeza a svätej Carmen Rendilesovej.
Panna Mária z Coromota je uctievaná ako hlavná patrónka Venezuely a jej úcta je hlboko zakorenená v dejinách i viere venezuelského národa. Jej zjavenie patrí medzi najvýznamnejšie mariánske udalosti v Latinskej Amerike.
Podľa tradície sa Panna Mária v roku 1652 zjavila domorodému náčelníkovi kmeňa Cospes v oblasti dnešného štátu Portuguesa. Vyzvala ho, aby spolu so svojím ľudom prijal krst. Keď sa náčelník neskôr zdráhal výzvu splniť, Panna Mária sa mu zjavila opäť – tentoraz v jeho chatrči – a zanechala po sebe malý obraz na plátne, ktorý je dnes považovaný za jeden z najvzácnejších mariánskych obrazov na svete.
Tento obraz je mimoriadny nielen svojím duchovným významom, ale aj rozmermi: meria približne 2,5 cm × 2 cm. Napriek svojej krehkosti a stáročiam existencie sa zachoval bez výrazného poškodenia, čo veriaci považujú za znamenie osobitnej Božej ochrany.
V podobnom duchu sa niesla aj výzva venezuelského biskupa Juana Carlosa Brava Salazara z Petare, ktorý sa obrátil na veriacich v krajine v čase veľkého zmätku a neistoty. Vo svojom posolstve vyzval na zachovanie rozvahy, pokoja a predovšetkým na vytváranie atmosféry modlitby. Priznal, že národ prežíva chvíle bolesti a dezorientácie, keď mnohí nerozumejú tomu, čo sa deje, no zdôraznil, že skutočná sila a nádej pramenia z viery v Pána života a pokoja.
Biskup zároveň apeloval na zodpovednosť: požiadal, aby sa nevyzývalo na pouličné protesty a aby sa nešírili neoverené či neoficiálne informácie, ktoré by mohli ešte viac prehĺbiť chaos a napätie. Zdôraznil potrebu vzájomnej komunikácie v rámci Cirkvi a prosil o dary Ducha Svätého, aby veriaci dokázali správne rozlišovať tento historický okamih.
Vatikánsky denník L’Osservatore Romano venoval udalostiam vo Venezuele hlavnú pozornosť svojho sobotného vydania. Informoval o amerických leteckých útokoch na Caracas a viaceré vojenské objekty v krajine, pričom poukázal na náhlu eskaláciu regionálnej krízy a na mimoriadnu nestabilitu situácie. Denník priniesol aj reakciu venezuelskej vlády, ktorá útoky označila za vážne porušenie národnej suverenity.
Zatiaľ čo Svätá stolica oficiálne k vojenským operáciám nevydala bezprostredné stanovisko, pápež Lev XIV. už v minulosti opakovane vyjadril obavy z možnosti ozbrojeného zásahu vo Venezuele. Zdôrazňoval, že Cirkev sa spolu s miestnymi biskupmi a apoštolským nunciom usiluje hľadať cesty dialógu a riešenia, ktoré by chránili predovšetkým obyčajných ľudí, ktorí v podobných konfliktoch trpia najviac.
Aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, bývalý nuncius vo Venezuele, už skôr upozorňoval na nespravodlivosť, útlak a porušovanie ľudských práv v tejto juhoamerickej krajine. Pri kanonizácii venezuelských svätcov vyzval národ na obrátenie, spravodlivosť a oslobodenie utláčaných, pripomínajúc, že skutočná obnova prichádza len cez vernosť Božiemu slovu.
