Dnes sa v rímskokatolíckych kostoloch počas svätých omší číta aj úryvok z Prvého Jánovho listu. Jeho autor nám zanechal tri listy. Nepatria medzi najcitovanejšie, no svojou hĺbkou, osobným prístupom a vrúcnosťou patria každopádne medzi najkrajšie.
Prvý Jánov list, na rozdiel od Druhého a Tretieho, nemá konkrétneho adresáta. Je určený širšiemu okruhu kresťanských spoločenstiev. Predpokladá sa, že vznikol v oblasti Malej Ázie, v okolí Efezu. Ján sa v ňom dotýka otázok pravého kresťanského učenia, skutočnej lásky a života v pravde. Reaguje na falošné učenia, ktoré zasahovali a rozdeľovali Cirkev už v prvom storočí. Napríklad vo štvrtej kapitole čítame tieto usmernenia:
Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Podľa toho poznáte Božieho Ducha: každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha.
Ide o reakciu na učenie tých, ktorí popierali vtelenie Ježiša Krista. Ján ich nazýva falošnými prorokmi, keďže vie, že absurdné a chybné predstavy o Bohu sa počas dejín budú opakovať v rôznych obmenách; preto ich nepomenúva vtedajším názvom. „Falošní proroci“ sú zrozumiteľný termín, ktorý platí aj po dvoch tisícročiach.
V Jánovej dobe zrejme išlo o učenie doketizmu, ktoré tvrdilo, že Pán Ježiš sa iba „zdal“ akoby vtelený. Na základe toho vyvodzovali, že telo i utrpenie Pána Ježiša boli tiež iba zdanlivé – „akože“, nie naozaj.
Dnes však v kostoloch zaznievajú tieto konkrétne slová:
Nemilujte svet ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete – ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom –, nie je z Otca, ale zo sveta. a svet sa pominie aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.
Spomínam si, ako jeden môj kamarát – pijan a bonviván – chcel zažiariť v spoločnosti a prítomným povedal, že sa riadi starým, dobrým, osvedčeným Ježišovým heslom: Carpe diem – Užívaj si dňa.
Keď sme namietli, že ide o citát básnika Horácia, povedal, že to môže byť, ale je možné, že ho Pán Ježiš, keďže bol zbehlý v Písmach, citoval… Horácius totiž žil pred Kristom.
Samozrejme, kamarát si z nás uťahoval. Vedel, čím sa katolíci ružolíci dajú vyviesť z miery. Podarilo sa mu to.
To všetko mi hrá v hlave, keď čítam Jánov list. Neodmieta carpe diem, no hovorí, že toto nesmie v živote človeka stáť na prvom mieste. Lebo všetko podlieha skaze a zmaru. To, čo pretrvá, sú Božie veci. A Božie veci sa tvoria napĺňaním Božej vôle. To je záruka večnosti, to je záruka, že nebudeme nikdy po záruke.
