Rímskokatolícka cirkev si 14. mája pripomína Matku Teodoru, vlastným menom Anna Terézia Guérinová.
Dievčatko prišlo na svet 2. októbra 1798 v bretónskej obci Étables-sur-Mer. Odmala v sebe rozvíjalo hlboký vzťah k Bohu a Cirkvi. Keď Anna Terézia mala 10 rokov, prijala po prvýkrát Eucharistiu a pri tejto príležitosti sa kňazovi zverila so svojím snom stať sa rehoľnou sestrou. Často sa utiekala do samoty – najradšej na skalnaté pobrežie blízko domova, kde trávila dlhé hodiny modlitbou, premýšľaním a rozhovormi s Bohom.
Vzdelávala ju matka Izabela, ktorá kládla dôraz najmä na náboženstvo a čítanie Svätého písma. Otec Laurent slúžil v Napoleonovej armáde a zahynul, keď Anna Terézia mala 15 rokov. Jeho smrť matku takmer zlomila, takže dievčina sa musela postarať o rodinu – o mladšiu sestru, domácnosť aj o rodinný sad. Prešla si náročnými rokmi plnými starostí, ktoré však jej vieru upevnili.
Vo veku necelých 25 rokov vstúpila do Kongregácie sestier Prozreteľnosti v Ruillé-sur-Loire. Išlo o mladé spoločenstvo, ktoré sa venovalo výchove detí a starostlivosti o chorých, chudobných a zomierajúcich. O pár rokov neskôr ju predstavení oslovili s výnimočnou úlohou – viesť skupinu sestier na misiu do Spojených štátov. V Indiane ich čakalo neľahké poslanie: založiť kláštor, otvoriť školy a zdieľať Božiu lásku s ľuďmi v novej diecéze Vincennes.
Matka Teodora vzhľadom na svoje vážne zdravotné problémy váhala. Počas noviciátu prekonala ťažkú chorobu a liečba jej natrvalo poškodila trávenie. Do konca života mohla prijímať len tekutú stravu a fyzicky bola veľmi slabá. Po mnohých modlitbách a rozhovoroch úlohu prijala.
Dňa 22. októbra 1840 sa spolu s piatimi spolusestrami vylodila v Saint Mary-of-the-Woods v štáte Indiana. V liste domov napísala: „Ale naša nádej spočíva v Božej prozreteľnosti, ktorá nás ochraňovala až doteraz a ktorá sa postará aj o naše ďalšie potreby.“
Jeseň 1840 nebola jednoduchá. Jedinou strechou nad hlavou bola chatka, ktorá slúžila ako improvizovaná kaplnka aj ubytovanie. Zimu sprevádzali silné vetry, ktoré stavbu poškodili, takže sestry mrzli a neraz hladovali. Čoskoro však postavili novú kaplnku a v skromnom príbytku nachádzali útechu a silu v Božej prítomnosti. Matka Teodora často hovorievala: „Čoho sa máme báť s Ježišom?“
Počas prvých rokov ich čakala lavína problémov: predsudky voči katolíkom a rehoľníčkam, zrady, konflikty, dokonca zrušenie kongregácií v Indiane aj vo Francúzsku. Neskôr ich postihol ničivý požiar aj epidémie. Ale Matka Teodora zostala verná svojmu poslaniu. Napísala: „Ak sa tejto chudobnej a malej komunite podarí niekedy úplne ustáliť, tak sa to stane prijatím utrpenia; toto vo mne budí dôveru a vzbudzuje nádej v časoch opustenosti.“
Len dva roky po príchode do Ameriky v roku 1842 založila prvú akadémiu kongregácie a otvorila školy v Jasperi v Indiane a St. Francisville v štáte Illinois. Keď v roku 1856 po 16 rokoch misie zomrela, v Indiane fungovalo viacero škôl a Kongregácia sestier Prozreteľnosti sa pevne zakorenila. Matka Teodora všetky úspechy vždy pripisovala Bohu a Panne Márii.
Známe sú jej slová, ktoré si zapísala po prekonaní búrky na mori: „Akú silu získava duša v modlitbe! Aký sladký je pokoj uprostred búrky, ktorý modlitba nájde v Ježišovom srdci! Ale… akú útechu majú tí, čo sa nemodlia?“
25. októbra 1998, po uznaní prvého zázraku na jej príhovor, pápež Ján Pavol II. vyhlásil Matku Teodoru za blahoslavenú. Vo svojom príhovore ju označil za „svätú Božiu ženu“ a „ženu pre našu dobu“, ktorá žila „mimoriadnym životom lásky“.
O niekoľko rokov neskôr 1. júla 2006 pápež Benedikt XVI. schválil jej svätorečenie po tom, čo bol potvrdený aj druhý zázrak. Slávnosť kanonizácie sa konala 15. októbra 2006 na Námestí svätého Petra vo Vatikáne.
Zázraky pripisované príhovoru svätej Teodory Guérinovej
Prvý zázrak sa stal v roku 1908. Sestra Mary Theodosia Mug z Kongregácie sestier Prozreteľnosti sa večer 30. októbra prišla pomodliť k hrobu Matky Teodory v Kostole Nepoškvrneného počatia, aby prosila za uzdravenie inej sestry. Sama však trpela vážnymi problémami – poškodením nervov v oboch ramenách a pravej ruke, rakovinou prsníka a nádorom v bruchu.
Na druhý deň ráno sa zobudila bez bolesti v rukách a nádor v bruchu zmizol. Rakovina sa nikdy nevrátila. Sestra Mary Theodosia zomrela prirodzenou smrťou v roku 1943 vo veku 82 rokov.
Druhý zázrak sa týkal Phila McCorda z Terre Haute v Indiane a odohral sa v januári 2001. McCord, ktorý pracoval v správe zariadení pre sestry Prozreteľnosti, sa jedného dňa zastavil v Kostole Nepoškvrneného počatia, kde ho oslovila organová hudba. Vošiel dnu a pocítil nutkanie modliť sa k Matke Teodore. Prosil o silu zvládnuť plánovanú operáciu – transplantáciu rohovky na pravom oku, keďže mal značne poškodený zrak.
Na druhý deň ráno sa prebudil s citeľne lepším zrakom, hoci ešte s rozmazaným videním. Následné lekárske vyšetrenie ukázalo, že transplantácia už nie je potrebná. Ďalšie laserová liečba mu zrak obnovila úplne. Oční lekári a ďalší odborníci nenašli žiadne prirodzené vysvetlenie zlepšenia. V roku 2006 Vatikán oficiálne uznal tento prípad za zázrak, čo otvorilo cestu k svätorečeniu Matky Teodory.
