Posledný januárový deň patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi významnému svätcovi Jánovi Boscovi, veľmi populárnemu aj na Slovensku.
Narodil sa v piemontskej obci Becchi organizačne patriacej do mestečka Castelnuovo d’Asti (dnes Castelnuovo Don Bosco) 16. augusta 1815 v roľníckej rodine.
Vo veku dvoch rokov stratil otca Františka a mama Margita Occhienová zostala na výchovu Antona a Jozefa, manželových synov z prvého manželstva, a malého Janka sama. Ako múdrej a zbožnej vychovávateľke sa jej podarilo vytvoriť v rodine atmosféru domácej cirkvi.
Ján už odmala cítil túžbu stať sa kňazom. Zveril sa so svojím snom, v ktorom ako deväťročný spoznal svoje poslanie: „‚Buď pokorný, statočný a silný,‘ povedala mi vznešená pani žiariaca ako slnko, ‚to, čo sa teraz deje s týmito vlkmi, ktorí sa menia na baránkov, ty urobíš s mojimi deťmi. Ja ti budem učiteľkou. Príde čas, že všetko pochopíš.‘“
Ján vynikal pamäťou, inteligenciou a vynaliezavosťou. Svojich rovesníkov si získaval hrami a kúzelníckymi trikmi, ktoré spájal s katechézou a modlitbou. Napriek mnohým prekážkam vrátane nezhôd s nevlastným bratom Antonom, ktorý od neho očakával, že sa bude venovať práci na poli, vytrval Ján vo svojom smerovaní ku kňazstvu. Výrazne mu v tom pomohol don Ján Calosso, starý kaplán v susednej obci Morialdo, ktorý tieto dispozície u tínedžera vybadal.
Počas seminárnych štúdií v Chieri založil Ján Bosco Spolok veselosti, v ktorom združoval mladých ľudí a podporoval ich duchovný a intelektuálny rast. V roku 1841 bol vysvätený za kňaza a na odporúčanie svojho spolurodáka a duchovného vodcu dona Jozefa Cafassa, budúceho svätého Katolíckej cirkvi, pokračoval v štúdiu v cirkevnom konvikte, pričom súčasne rozvíjal svoju pastoračnú prácu.
Po príchode do Turína sa Ján Bosco začal venovať chudobným chlapcom, ktorí žili na ulici. Tak vzniklo jeho slávne oratórium, ktoré sa spočiatku presúvalo z miesta na miesto, až kým nenašlo svoj trvalý domov v proletárskej štvrti Valdocco. V tejto práci mu významne pomáhala jeho matka Margita, ktorá sa stala Mamou Margitou pre stovky chlapcov chovancov.
Don Bosco vytvoril efektívny výchovný systém, známy ako preventívny systém, založený na troch pilieroch: rozume, viere a láskavosti. Namiesto represívneho prístupu zvolil proaktívny. Mladým ľuďom poskytoval bezpečné prostredie, kde mohli rásť v kresťanskej viere, vzdelávať sa a rozvíjať svoje talenty. Ako hovorieval: „Buďte s chlapcami, rozumom, vierou a láskavosťou a predídete hriechu. Stanete sa svätými a vychovávateľmi svätých. Naši chlapci budú cítiť, že sú milovaní.“
Z prvých chovancov sa stali don Boscovi prví spolupracovníci. V roku 1859 s podporou pápeža Pia IX. oficiálne vznikla Spoločnosť svätého Františka Saleského dnes známa ako saleziáni dona Bosca. Jej poslaním bolo venovať sa mládeži, najmä tej sociálne najzraniteľnejšej, a bojovať proti duchovnej i materiálnej chudobe.
Saleziáni prijali heslo svojho zakladateľa „Da mihi animas cætera tolle“ (Daj mi duše a ostatné si vezmi), ktorý sa – rovnako ako jeho mama – bezmedzne spoliehal na Božiu prozreteľnosť a dobrotu. Medzi prvými plodmi tejto výchovnej metódy bol mladík Dominik Savio, budúci vzor mladistvej svätosti. Don Bosco tiež spolupracoval so svätou Máriou Dominikou Mazzarellovou pri založení Inštitútu dcér Márie Pomocnice (saleziánok), ktorý sa venoval výchove dievčat.
Don Bosco nielen vychovával, ale aj podporoval evanjelizáciu prostredníctvom tlače. V roku 1877 založil časopis Il Bollettino Salesiano ako prostriedok šírenia katolíckej kultúry a vzdelania. Jeho vplyv vďaka misijným aktivitám saleziánov prekročil hranice Talianska – dnes sa rozširuje v 26 jazykoch v 135 krajinách sveta.
Don Bosco zomrel 31. januára 1888 vo veku 72 rokov, úplne vyčerpaný dlhoročnou službou. Jeho dielo sa rozšírilo po celom svete. Pápež Pius XI., ktorý ho osobne poznal, ho 2. júna 1929 vyhlásil za blahoslaveného a na Veľkonočnú nedeľu 1. apríla 1934 za svätého. Cirkev mu udelila titul Otec a Učiteľ mládeže.
Ján Bosco bol v kontakte so slovenskými kňazmi Vojtechom Kelecsényim a Jánom Bollom, pričom v roku 1886 adresoval list slovenským dobrodincom s poďakovaním za milodar na saleziánske misie v Južnej Amerike, ktorý objavil saleziánsky kňaz a historik Zlatko Kubanovič.
Prvý slovenský životopis dona Bosca vyšiel už v roku 1899 z pera Pavla Jedličku, dekana z Horných Orešian. Rozsiahle dielo bolo preložené aj do maďarčiny a zohralo veľkú úlohu v maďarskom prostredí Uhorska, kde vzápätí od roku 1900 vychádzal saleziánsky bulletin.
Prvý saleziánsky kňaz zo Slovenska bol Franc Galla, ktorý prijal kňazskú vysviacku v roku 1912. V tom istom roku sa usadili saleziáni v Uhorsku. Bolo to síce na dnešnom maďarskom území, ale v bezprostrednej blízkosti hraníc so Slovenskom. Tak dostali mnohí slovenskí chlapci lepšiu možnosť stať sa saleziánmi.
Dnes pôsobia saleziáni na Slovensku v 22 strediskách, dvoch školách a dvoch škôlkach, pričom ich duchovný vplyv zasahuje viac ako 50 lokalít. Slovenská provincia misijne pôsobí v Rusku (Aldan, Jakutsk) i v Azerbajdžane (Baku). Tam je biskupom Apoštolskej prefektúry Azerbajdžan bývalý provinciál slovenských saleziánov Vladimír Fekete, ktorého biskupským heslom je „Da mihi animas“. V práci mu pomáhajú aj slovenské sestry saleziánky, ktoré v našej vlasti pôsobia vo viac ako desiatich mestách.
Donovi Boscovi je na Slovensku zasvätených šesť kostolov. Ten najnovší bol posvätený symbolicky v deň, na ktorý pripadlo 200 rokov od narodenia svätca. Ten najstarší stojí na námestí v Šaštíne a pochádza zo začiatku 13. storočia. Svoje nové patrocínium získal po tom, čo 8. septembra 1924 prišli do obce saleziáni a obnovili niekdajší Kostol povýšenia Svätého kríža, v tom čase už 150 rokov slúžiaci ako sýpka.
Z radov slovenských saleziánov pochádzal aj blahoslavený Titus Zeman, mučeník československého komunistického režimu. Rodák z Vajnor pri Bratislave sa s nasadením života ohromnou mierou zaslúžil o to, že Cirkev na Slovensku pretrvala komunizmus. V dvoch úspešných tajných výpravách totiž ilegálne previedol do zahraničia klerikov, z ktorých sa neskôr stali kľúčové postavy Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme.
