Sviatok Zjavenia Pána, ktorý Rímskokatolícka cirkev slávi 6. januára, uzatvára v liturgickom kalendári vianočné obdobie. V Írsku však tento deň neznamená len bodku za sviatkami, ale aj priestor pre ženy. Viaže sa k nemu osobitná ľudová tradícia známa ako Ženské alebo Malé Vianoce, po írsky Nollaig na mBan.
Vznikla v prostredí, kde ženy počas celého Adventu a Vianoc niesli hlavnú ťarchu domácich prác, príprav na sviatky, starostlivosť o rodinu a neraz aj hospodárske práce. Keď sa vianočný čas chýlil ku koncu, sviatok Zjavenia Pána bol dňom, keď si mohli vydýchnuť. Symbolicky prenechali domácnosť mužom a venovali sa sebe. Aj preto ma pri stretnutí s touto tradíciou zaujalo, že vychádza zo skúsenosti mnohých žien.
Oddych po dvanástich dňoch Vianoc
Ženské Vianoce boli rozšírené najmä v západnom a južnom Írsku, predovšetkým v grófstvach County Cork a County Kerry. Ženy sa v tento deň stretávali v rámci popoludňajších návštev. Stretnutia mali pokojný priebeh, zameriavali sa na rozhovor a spoločný čas. Večerné oslavy boli skôr výnimkou.
Írske noviny to s jemným nadhľadom vystihli vetou: „Boh si oddýchol na siedmy deň, ale írske ženy až na dvanásty.“ Výstižne to vyjadruje podstatu tejto tradície. Nešlo o protest ani rebéliu, ale o uznanie práce, ktorá často zostávala nepovšimnutá.
Svetlo v oknách
K Ženským Vianociam sa viazali aj konkrétne zvyky. V niektorých oblastiach, najmä na Aranských ostrovoch, sa dodnes zachovala tradícia zapáliť večer 6. januára dvanásť sviec v oknách domu, jednu za každý deň Vianoc. V časoch „pred elektrinou“ išlo o najjasnejšiu noc roka. Rozsvietené okná symbolicky uzatvárali sviatočné obdobie a dávali mu zrozumiteľnú bodku. V niektorých rodinách to znamenalo aj definitívne odloženie vianočnej výzdoby.
Tradícia v širšom kontexte
Pri hľadaní podrobností o Ženských Vianociach som narazila na zaujímavý fakt. Myšlienka, že ženy majú po sviatkoch právo na oddych a stretnutie, sa objavuje aj v iných kultúrach. Niekde má podobu osobitného dňa vyhradeného ženám po veľkých sviatkoch, inde ide o menej formálne stretnutia, pri ktorých ženy na istý čas vystúpia z bežných rodinných povinností. Napriek rozdielnym názvom a zvykom ide v jadre o to isté: vytvorenie priestoru na oddych a vzťahy, ktoré v bežnom živote ustupujú povinnostiam.
Tradícia, ktorá sa vracia
Aj preto si Ženské Vianoce v Írsku opäť nachádzajú svoje miesto. Hoci sa dnes domáce povinnosti v mnohých rodinách delia spravodlivejšie než v minulosti, potreba vedomého zastavenia sa zostáva aktuálna. Pre niektoré ženy znamená tento deň spoločnú večeru s priateľkami, pre iné popoludnie pri čaji, návštevu kina, divadla alebo kaderníctva, prípadne jednoduché stretnutie bez vopred daného programu.
Zmysel tejto tradície nespočíva v návrate do minulosti, ale vo vedomom uzavretí vianočného času. Po dňoch, ktoré sú často náročné na organizáciu aj na vypäté situácie, ponúka sviatok Zjavenia Pána priestor na upokojenie, rozhovor a vzájomnú blízkosť.
Stále aktuálna inšpirácia
Niektoré súčasné reflexie Ženských Vianoc sa dotýkajú aj duchovného rozmeru sviatku Zjavenia Pána. Popri tradičných troch mudrcoch sa v umeleckých a teologických úvahách objavuje symbolický obraz žien, ktoré prichádzajú k narodenému Kristovi nie s honosnými darmi, ale s tým, čo je potrebné pre život. Nejde o historický opis, ale o obraz starostlivosti, blízkosti a prítomnosti.
Ženské Vianoce nemajú pevne dané pravidlá. Ich podstata je jednoduchá: nájsť si čas na stretnutie, rozhovor, oddych, podeliť sa o radosť a pokojne uzavrieť vianočné obdobie.
Sviatok Zjavenia Pána nám tak môže ponúknuť priestor na uvedomenie, že oddych a vzťahy majú v živote svoje miesto. Niekedy stačí položiť si jednoduchú otázku: S kým by som sa po sviatkoch rada stretla?
