Kde sa ukrýva skutočná sila našej viery? Nie je v tom, ako vyzeráme navonok, ale v tom, čo vkladáme do svojich činov.
V evanjeliu ma nedávno chytila za srdce jedna dôležitá myšlienka. Vystríhala ma pred jedným veľkým nebezpečenstvom: pred vonkajšími úkonmi a prejavmi viery bez toho, aby som do nich vložil svoje srdce.
Toto posolstvo je mimoriadne aktuálne práve vo Veľkopôstnom období, ktoré je čoraz bližšie. Pôst dýcha hlbokou tradíciou. Možno si spomenieme na našich rodičov či prarodičov, ktorí prísne dodržiavali pravidlá – v stredu a piatok žiadne mäso.
Je správne, že tieto zvyky preberáme, ale musíme si dať pozor na jednu vec. Ak by to ostalo iba pri tradícii, ktorú sme zdedili, no nevdýchli jej život, stali by sme sa podobnými tým, pred ktorými nás varuje Písmo – farizejmi.
Rozdiel medzi zvykom a životom
Aký je zásadný rozdiel medzi formálnym veriacim a takým, akého nás chce mať Boh? Odpoveď nám dáva Ježiš v obraze o chudobnej vdove.
Spomeňme si na ten príbeh: vdova vhodila do chrámovej pokladnice dva haliere. Boh však nepozeral na sumu. Videl, že ona nevhodila len peniaze – ona tam vhodila svoje srdce. Dala všetko, čo mala. A presne toto od nás Boh očakáva. Či už prežívame čas pôstu, alebo bežné dni v roku, dôležité je, aby sme do akejkoľvek činnosti vkladali celé svoje srdce.
Len vtedy naše modlitby a skutky nebudú iba prázdnymi slovami či gestami. Len vtedy z nich bude vychádzať skutočná sila.
Sila vychádza z vnútra
Božie slovo adresuje tvrdé „beda“ tým, ktorí dbajú len na vonkajší výzor. Týka sa to nás všetkých, aj kňazov. Môžeme byť oblečení v rúchach, môžeme sa zbožne zdraviť na uliciach, môžeme navonok dodržiavať pôsty a rozprávať o viere. Ale ak popri tom popierame vnútornú silu viery, je to márne.
Milí priatelia, skutočná sila tkvie v srdci. Zo srdca vychádza najväčšia ľudská energia a odhodlanie.
Skúsme v nasledujúcich dňoch vkladať do celkom obyčajných skutkov celú svoju osobnosť. Nerobme veci len zo zvyku, ale robme ich naplno a s láskou. Vložme do pôstu svoje srdce.
