Nedávno som sa jedného staršieho pána spýtal, ako sa má. Jeho odpoveď vo mne rezonuje dodnes: „Tak, otče, jeden deň je to ‚hoj!‘ a druhý deň to je ‚joj!‘.“
Táto jednoduchá, ale hlboká múdrosť vystihuje nielen náš každodenný život, ale aj našu duchovnú cestu. Niekedy sme plní radosti, viery a nádeje – „hoj!“. Inokedy zas prežívame pády, pochybnosti, vzdialenosť od Boha – „joj!“. A tak ako sa mení počasie alebo ročné obdobia, aj my prechádzame vnútornými zmenami.
Podobné výkyvy vidíme aj v udalostiach Kvetnej nedele. Zástupy, ktoré prichádzajú do Jeruzalema, vítajú Ježiša s nadšením a volajú: „Hosanna!“ Mávajú palmovými ratolesťami – symbolom radosti, nového zrodu a nádeje. Vidia v ňom Mesiáša, osloboditeľa. Ale stačí niekoľko dní a ich „hoj!“ sa mení na „joj!“: „Ukrižuj ho!“
Namiesto Ježiša si vyberajú Barabáša. Namiesto Mesiáša si volia smrť.
A predsa aj v tomto našom kolísaní Boh ostáva verný. Pripomína nám to aj jednoduchý symbol – ratolesť.
V týchto dňoch kvitne v mnohých záhradách zlatý dážď. Jeho žlté kvety svietia do šedých dní a akoby hovorili: Aj ty môžeš zakvitnúť! Aj ty môžeš žiariť! Zlatý dážď sa stáva jednou z ratolestí, ktorá nám pripomína, že keď otvoríme svoje srdce Svätému Duchu, Boh v nás môže vykonať niečo krásne.
Tak ako žena v evanjeliu, ktorá vyliala drahocenný olej na Ježišove nohy a poutierala ich svojimi vlasmi, aj my môžeme Bohu priniesť to najcennejšie – svoje srdce. Olej aj ratolesti sú biblickými symbolmi Svätého Ducha. On je tým, kto prináša stabilitu v nestálosti, svetlo v temnote a „hoj!“ uprostred „joj!“.
Kvetná nedeľa nás pozvala, aby sme sa nezľakli vlastných pádov, ale obrátili sa s dôverou k Bohu. A keď zakvitne zlatý dážď, nech je pre nás tichou pripomienkou: zakvitnúť môžeme aj my – ak sa otvoríme príchodu Svätého Ducha.
Hosanna na výsostiach!
