Nikodém, ktorý je v Evanjeliu podľa Jána predstavený ako „popredný muž u Židov“, bol člen veľrady a farizej. Patril teda do jednej z najvplyvnejších náboženských skupín v Judei, ktorá kládla dôraz na dodržiavanie Zákona a tradícií. Jeho meno má grécky pôvod, čo však v tom čase nebolo u Židov nezvyčajné, keďže grécka kultúra ovplyvňovala ich život už niekoľko storočí.
Najznámejší príbeh spojený s Nikodémom je jeho nočná návšteva u Ježiša, ktorú zaznamenal apoštol Ján v 3. kapitole svojho evanjelia (v. 1-21). Nikodém, hoci je farizejom, nie je Ježišovým odporcom. Práve naopak, hľadá pravdu a snaží sa pochopiť Ježišovo učenie. Príde za Ježišom v noci pravdepodobne preto, aby sa vyhol možným negatívnym reakciám svojich kolegov farizejov. Počas tohto stretnutia Nikodém uzná Ježiša ako učiteľa, ktorý prišiel od Boha, keď mu povie: „… nikto nemôže robiť tieto znamenia, ktoré ty robíš, ak nie je Boh s ním.“ (v. 2)
Ježiš mu však odpovedá záhadným výrokom: „Nikto nemôže vidieť Božie kráľovstvo, ak sa nenarodí znovu.“ (v. 3) Tento výrok Nikodéma zmätie, pretože ho chápe doslovne a nedokáže si predstaviť, ako by sa mohol znovu narodiť fyzicky. Ježiš mu potom vysvetľuje, že hovorí o duchovnom znovuzrodení, ktoré sa dosahuje vierou a krstom.
Neskôr v 7. kapitole Jánovho evanjelia (v. 50-53) je Nikodém zobrazený ako Ježišov obranca pred veľradou a farizejmi. Keď veľkňazi a farizeji chcú Ježiša zatknúť, Nikodém sa odváži postaviť sa na jeho obranu a pripomína svojim kolegom, že podľa Mojžišovho zákona nemôžu odsúdiť človeka bez toho, aby ho najprv nevypočuli. Tento odvážny krok ukazuje, že Nikodém si osvojil aspoň časť Ježišovho učenia a je ochotný riskovať svoju reputáciu, aby mu zabezpečil spravodlivý proces.
Posledná zmienka o Nikodémovi v Biblii sa nachádza v 19. kapitole Jánovho evanjelia (v. 39). Po Ježišovej smrti sa Nikodém spolu s Jozefom z Arimatey podieľa na príprave Ježišovho tela na pohreb, keď prinesie asi sto libier zmesi myrhy a aloou. Spolu s Jozefom potom zavinie Ježišovo telo do plátna a uloží do hrobu. Tento čin definitívne potvrdzuje Nikodémovu vernosť Ježišovi a jeho učeniu.
Nikodémovo meno sa objavuje aj v neskorších apokryfných spisoch, ako napríklad v Acta Pilati, ktoré boli v 16. storočí publikované pod názvom Nikodémovo evanjelium. Tieto texty, hoci nie sú súčasťou kanonických evanjelií, naznačujú, že postava Nikodéma bola v ranokresťanskej tradícii vnímaná ako dôležitá.
Rímske martyrológium uvádza Nikodéma medzi svätcami s dátumom spomienky 31. augusta. Ortodoxná cirkev si ho pripomína 2. augusta, čo je deň, keď boli podľa tradície nájdené jeho relikvie spolu s relikviami svätého Štefana Prvomučeníka a Gamaliela, učiteľa Zákona.
Svätý Nikodém je príkladom človeka, ktorý sa usiloval o pravdu a bol ochotný riskovať svoju reputáciu a postavenie, aby podporil to, čo považoval za spravodlivé a správne. Hoci bol súčasťou skupiny, ktorá sa často stavala proti Ježišovi, jeho otvorenosť a odvaha ho viedli k tomu, aby sa stal jedným z tých, ktorí prejavovali Ježišovi úctu až do jeho posledného dňa. Jeho príbeh je inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú pravdu a sú ochotní za ňu bojovať aj v ťažkých podmienkach.
Pôst a rozjímanie so svätým Nikodémom
Svätý Nikodém je tiež vhodným príkladom pre tých, ktorí sa chceme venovať duchovnému pôstu a rozjímaniu. Môžeme tak prehĺbiť svoj vzťah k Bohu a lepšie pochopiť pravdy, ktoré Ježiš priniesol, keď strávime štyri dni v modlitbe a meditácii so svätým Nikodémom. Každý deň sa zamerajme na jeden z nasledujúcich biblických úryvkov:
- Jn 3,1-15 – Rozjímajme o stretnutí Nikodéma s Ježišom, kde sa dozvedá o potrebe duchovného znovuzrodenia. Zvážme, ako tento koncept obnovy platí vo vašom živote a čo znamená byť znovuzrodený z Ducha.
- Jn 7,50-53 – Zamyslime sa nad Nikodémovou odvahou postaviť sa na stranu spravodlivosti. Ako môžeme my sami prejaviť odvahu a vernosť Božím zákonom vo svojom každodennom živote?
- Dt 1,16-17 – Tento starozákonný text hovorí o spravodlivom súdení ľudí bez ohľadu na ich postavenie. Meditujme nad tým, ako by sme mohli praktizovať spravodlivosť a rovnosť v medziľudských vzťahoch.
- Jn 19,38-42 – Počas posledného dňa sa sústreďme na Nikodémov skutok lásky a úcty pri pochovávaní Ježiša. Zvážme, akými konkrétnymi činmi môžeme prejaviť svoju vieru a lásku k Bohu a blížnym.
